Ako dokáže metóda design thinking posunúť váš biznis?
Skillmea
28.09.2023
11 minút čítania
Design thinking ani zďaleka nepatrí iba do portfólia dizajnérov, pretože s touto metódou sa môžete stretnúť v literatúre, umení, hudbe, vede i obchode. Ak chcete vedieť, čo je design thinking, máme pre vás niekoľko dôležitých informácií.
Design thinking je o využívaní kreatívnych a inovatívnych pracovných postupov dizajnérov pri riešení problémov v rôznych oblastiach, nielen v podnikaní či manažmente, ale aj v každodennom živote.
Medzi spoločnosti využívajúce design thinking patria Apple, Google či Samsung. Nedajú naň dopustiť ani popredné svetové univerzity – Stanford, Harvard či Imperial College v Londýne.
Väčšina z nás si uvedomuje, že problémy sú neodmysliteľnou súčasťou života, posúvajú nás vpred a robia z nás lepších ľudí. Ak by ste ich radi riešili kreatívnym spôsobom, design thinking je výborná metóda.
Pozrite sa teda spolu s nami na to, čo je design thinking a ako túto metódu používať v osobnom i pracovnom živote.
Design thinking sa sústreďuje na pochopenie človeka
Čo to je design thinking? Jednotná definícia pre dizajnové myslenie neexistuje. Môžeme ho označiť za kreatívny spôsob, ako riešiť problémy, úsilie hľadať inovácie a prichádzať s inovatívnymi riešeniami, pričom kľúčom k úspechu je pochopenie človeka (zákazníka), ktorého sa problém týka.
V rámci design thinking dochádza k spochybneniu predpokladov a predefinovaniu problémov v snahe vytvoriť inovatívne riešenia. Z nich sa stávajú prototypy, ktoré sa ďalej testujú. Cieľom je aj identifikácia alternatívnych stratégií a riešení problému.
Design thinking je nový spôsob myslenia spolu s praktickými metódami, ktoré vám ho pomôžu uplatniť v živote, manažérskych pozíciach i podnikaní.
V čom sa design thinking odlišuje od tradičného riešenia problémov?
Ako postupujete, keď sa snažíte nájsť riešenie konkrétneho problému? Zvyčajne sa usilujete definovať problém a prísť s niečím konštruktívnym, čo ho pomôže vyriešiť. Avšak dizajnéri uprednostňujú neustále experimentovanie, ktoré vedie k riešeniu.
To znamená, že design thinking sa sústreďuje na používateľa a nie na problém, resp. pred definovaním problému preferuje hľadanie jeho riešenia kreatívnym spôsobom. Napríklad ak firma rieši prechod zamestnancov na homeoffice, dizajnérske myslenie sa sústreďuje na zvýšenie angažovanosti zamestnancov v týchto podmienkach a nie na problém, ktorým je zníženie produktivity práce v domácom prostredí.
Zaujímavú štúdiu v tomto smere vykonal Bryan Lawson z University of Sheffield. Tento profesor chcel zistiť, ako pristupujú k problému vedci a dizajnéri. Každej zo skupín dal vytvoriť obraz zo sady farebných blokov, pričom po obvode museli použiť čo najviac červených, alebo modrých tehál. To predstavovalo aj riešenie problému, resp. požadovaný výsledok. Avšak, aby to nebolo také jednoduché, boli stanovené pravidlá týkajúce sa umiestnenia a vzťahu niektorých blokov. Tie zasa v pokuse značili problém či obmedzenie.
Čo tento profesor zistil? Vedci najskôr identifikovali problém, čiže použili myslenie založené na problémoch. Dizajnéri preferovali potrebu nájsť správne riešenie experimentovaním.
Je sústredené na hlboký záujem o pochopenie človeka, pre ktorého sa navrhujú riešenia.
Pomáha rozvíjať empatiu s cieľovými skupinami.
Zlepšuje schopnosť nastoľovať otázky, keďže je o spochybňovaní problému.
Je užitočné pri riešení nesprávne definovaných problémov.
Je plné experimentovania, v rámci ktorého sa využívajú prototypy, testovanie, skúšanie nových konceptov a nápadov v praxi.
Brainstorming v design thinking
Ak potrebujete vymyslieť niečo originálne, brainstorming je na splnenie tohto cieľa výborným riešením. Brainstorming a design thinking k sebe neodmysliteľne patria. Podľa odborníkov je možné vďaka brainstormingu získať takmer o 30 percent viac nápadov, ako kreatívne riešiť problém.
Čo je brainstorming?
Brainstorming pochádza z anglických slov brain, čiže mozog a storm, čo značí búrku. Je to v podstate kreatívna metóda určená na nájdenie nápaditej stratégie v rámci skupiny ľudí. Brainstorming možno označiť za spoločnú tvorivú prax, kde všetci členovia tímu prispievajú novými nápadmi. Vzájomné interakcie, počúvanie sa a rozpracovávanie nápadov iných členov brainstormingovej skupiny vedie k nájdeniu kreatívnych riešení. Záštitu nad celým procesom má facilitátor.
Význam brainstormingu v design thinking
Brainstorming v design thinking prináša nasledovné výhody:
Ak sa firma spolieha na jedného človeka, ktorý prichádza s nápadmi, tie postupne dôjdu, alebo sa opakujú. Brainstorming je o množstve originálnych nápadov od rôznych ľudí.
Brainstorming je užitočný aj pri plánovaní a organizovaní nápadov.
Hovorí sa, že budúcnosť ľudstva je o obnovení vzájomnej spolupráce. Spolupráca je kľúčom k úspechu aj v podnikaní a brainstorming posilňuje ducha tímovej práce.
Design thinking a jeho princípy
Metóda design thinking je založená na štyroch hlavných princípoch. Ktoré sú to?
Ľudské pravidlo – všetky aktivity v rámci design thinking sú zamerané na človeka.
Pravidlo nejednoznačnosti – nejednoznačnosť je nevyhnutnosť, nemožno ju odstrániť. Experiment, často na hranici svojich vedomostí a schopností, je rozhodujúcim faktorom, ako vidieť veci inak.
Pravidlo redizajnu – technológie i okolnosti v sociálnej oblasti sa menia a vyvíjajú, avšak základné ľudské potreby sú nemenné. Design thinking je o modifikovaní prostriedkov vedúcich k splneniu potrieb alebo dosiahnutiu požadovaných výsledkov.
Pravidlo hmatateľnosti – nápady realizované formou prototypov umožňujú efektívnejšiu komunikáciu.
Zásady design thinking
Design thinking sa delí do piatich krokov alebo fáz. Uvádzajú sa aj ako zásady dizajnového myslenia. Ktoré sú to?
Empatia
Empatia je základom pre design thinking. V praxi to znamená, že je nevyhnutné detailne sa oboznámiť s človekom (používateľom), pochopiť jeho potreby, želania i ciele. Táto zásada sa nezaobíde bez pozorovania ľudí na rôznych úrovniach, psychologickú a emocionálnu nevynímajúc.
Vek či bydlisko používateľa sú nepodstatné, ale, naopak, pocity ku konkrétnemu produktu či motivácia k určitému správaniu hrajú kľúčovú rolu. Pri pozorovaní je podstatné nespadnúť do úrovne tvorby predpokladov, ale získať relevantné informácie.
Pre design thinking je nevyhnutné uspokojenie reálnych potrieb a nie tých predpokladaných a získaných na základe priemerovania.
Definícia
Definícia sa sústreďuje na definovanie problému spôsobom zameraným na používateľa. Po zhromaždení zistení z prvej fázy design thinking je potrebné prepojiť ich so zisteniami, ktoré sa týkajú, napríklad konkrétnych problémov používateľov a ich rozsahu.
Definícia problému môže znieť: “Dôchodcovia s minimálnymi dôchodkami bez blízkych rodinných príslušníkov na sídlisku XY v meste Z potrebujú istotu základných životných potrieb, ako sú jedlo, istota bývania spojená so schopnosťou platiť účty, dostatok prostriedkov na doplatky za lieky a pravidelné sociálne interakcie”.
Nápad
Nápad predstavuje potenciálne riešenia jasne sformulovaného problému s ohľadom na používateľa. Táto fáza sa vyznačuje extrémnou mierou kreativity, pričom jednotlivé nápady sa neposudzujú. Cieľom je získať čo najviac nových nápadov a uhlov pohľadu na riešenie problému.
Využívajú sa techniky, ako brainstorming, mentálne mapy či bodystorming. Na konci tejto fázy existuje niekoľko nápadov, s ktorými sa pracuje ďalej.
Prototyp
Prototyp je o experimentovaní a pretavení nápadov do hmatateľných riešení. Prototyp je vlastne potenciálne riešenie problému s tým, že riešenia môžu byť prijaté, neustále vylepšované, prepracované či dokonca zamietnuté.
Test
Test je piatou fázou design thinking, ale väčšinou nevedie k ukončeniu celého procesu. Práve naopak. Zvyčajne vracia dizajnérov k predchádzajúcemu kroku. Neraz aj predefinovaniu pôvodného problému či nájdeniu úplne nových riešení.
Využitie design thinking v biznise
Metóda design thinking sa dá využiť v reálnom živote i podnikaní. Núti vás myslieť “out of the box” a ponoriť sa hlbšie do riešenia problémov. Dizajnové myslenie využívajú marketingoví pracovníci, manažéri, grafickí dizajnéri, vývojári softvéru, analytici, architekti a mnohí ďalší.
Design thinking pomáha navrhnúť riešenia problémov pre koncových používateľov, ktoré sú uskutočniteľné a ekonomicky implementovateľné. Ovládanie metódy design thinking zvyšuje šance na postúpenie v kariérnom rebríčku alebo pomáha posunúť svoj biznis na vyšší level.
Chcete sa o design thinking dozvedieť viac? Dávame vám do pozornosti kurz Úvod do design thinking, v ktorom máte možnosť oboznámiť sa so základmi i výhodami tejto metódy. Naučíte sa aj to, kedy ju využiť a mnoho ďalšieho.
🥇 Sme jednotka v online vzdelávaní na Slovensku. Na našom webe nájdeš viac ako 300 rôznych videokurzov z oblastí ako programovanie, tvorba hier, testovanie softwaru, grafika, UX dizajn, online marketing, MS Office a pod. Vyber si kurz, ktorý ťa posunie vpred ⏩