Naceňovanie svojej práce je veľmi háklivá téma? Otázky typu: Pýtam si dosť? Neprestrelil som to? Ak predávaš tovar alebo nejakú jasne špecifikovanú službu, väčšinou to až také náročné nie je. Všetko jednoducho má svoju cenovku. Kreatívci však do tejto kategórie spadajú len málokedy.
Existuje viacero prístupov k tomu, ak stanoviť cenu svojich kreatívnych služieb. A keď sa k tejto (často nepríjemnej) súčasti podnikania nepostavíš zodpovedne, tak ťa to postupne vysaje. Nikto ti nedá jednoduchý checklist cien, tu treba čítať medzi riadkami a do rovnice započítať aj také veci, ktoré tých menej skúsených možno ani nenapadnú. Povedzme si teda zopár veci, ktoré pri naceňovaní kreatívnej práce treba brať do úvahy.
Opatrne s naceňovaním podľa odpracovaných hodín
Začínajúci kreatívci často nevedia správne odhadnúť čas, ktorý im daný projekt pravdepodobne zaberie. Také niečo chce čas a pár krát sa popáliť, keď klientovy povieš 10 hodín, no odsedíš na tom dvakrát toľko.
Hodinovka má zmysel vtedy, ako už zo začiatku spolupráce nie je jasný rozsah projektu. V takom prípade vieš, že dostaneš zaplatené za to, čo si pri projekte presedel. V ostatných prípadoch ale treba počítať s nevýhodami hodinovky:
Ak to urobíš rýchlejšie, dostaneš zaplatené menej. Len sa nad tým zamysli, aké je to nelogické. V podstate si „trestaný“ za to, že si efektívny.
Pri hodinovke si platený za čas. Tvoja expertíza a kreativita v podstate idú bokom.
Často tu môže trpieť kvalita práce, pretože sa príliš sústredíš na čas a na to, aby si neprešvihol dohodnutý rozsah.
A ak ti to zaberie viac hodín, si to práve ty kto musí dokazovať ich oprávnenosť.
Ukážme si to na príklade dizajnu loga. Ak prídeš so skvelým dizajnom za 15 minút, tak by podľa tejto logiky malo stáť menej? Určite nie. A naopak, ak na tom budeš pracovať dva týždne, malo by stáť viac? Rovnako nie.
Hodinovka ťa teda väčšinou potrestá za to, že pracuješ rýchlejšie, a namiesto odborných znalostí podporuje zmýšľanie klienta, že „čas sú peniaze“.
Pri jednom veľkom projekte sa svetoznámeho dizajnera log Paula Randa opýtali, kedy bude logo hotové. Jeho odpoveď bola jasná: Možno týždeň, možno rok. Až keď to bude ono, vtedy je to hotové. A to si za svoju prácu účtuje aj 6 núl.
Stanovuje cenu podľa klienta, nie podľa zadania
Pri hodnote kreatívnej práce naozaj záleží aj na veľkosti klienta, pre ktorého to robíš. Keď si Phil Knight, zakladateľ Nike, dal urobiť logo, zaplatil zaňho len pár desiatok dolárov. Ak by si to isté logo dali robiť dnes, stálo by to milióny. A prečo? Lebo v stávke je toho omnoho viac.
Samotný proces tvorby loga by nebol náročnejší. Ale spoločnosť Nike v začiatkoch a dnes nie sú rovnaký klient. Ak by dizajnér urobil chybu pri začínajúcom podniku, ktorý ešte veľa ľudí nepozná, tak sa to jednoducho opraví a hotovo. Ak to ale Nike vytlačí na milióny tričiek, topánok, krabíc, tak nesie dizajnér veľkú zodpovednosť za to, že je práca urobená dobre. Vo výslednej cene teda treba zohľadniť aj to, pre koho danú kreatívu robíš.
Tento prístup podrobnejšie opisuje aj dizajnér Chris Do vo svojej porednáške, ktorú ti určite odporúčam vidieť.
Som digitálny kreatívec (problem solver), ktorého špecializácia je "kreatívny kitbash". Táto profesia neexistovala, dokým som si ju nevymyslel, pretože práve to ma vystihuje najviac. Ide o schopnsoť kombinovať digitálne skilly (3D, 2D, animácia, VFX, generative AI, ilustrácie,...) s cieľom vytvoriť čo je treba a to bez ohľadu na zadanie.