Predstav si úplne jednoduchú metódu, ktorá má za úlohu spočítať dva vstupné parametre metódy.
public static int sum(int number1, int number2){
return number1 + number2;
}
Ako by si otestoval túto metódu? Zavolal by si danú metódu, a následne by si výsledok porovnal s očakávanou hodnotou. Ak by metóda nevrátila očakávanú hodnotu, tak by si napísal hlášku, že test neprešiel, ak by vrátil očakávanú hodnotu, tak by si napísal, že test prešiel.
Čo som spravil, je to, že náš kód som porovnal s jedným možným prípadom výsledku. Po anglicky sa stretneš s názvom test case. Teda som zatiaľ spravil jeden test case.
Ty by si mal overiť niekoľko test casov. Svoj kód musíš vystaviť „stresu“. Teda si napíšeš niekoľko ďalších test casov. Napríklad, ako to bude pracovať s nulou:
Toto boli takzvané pozitívne testy. Test si pokladal za passed – za úspešný – vtedy ak bola splnená podmienka. Ty vieš ale napísať aj takzvané negatívne testy. Kde test prešiel ak nebude splnená podmienka. Napríklad test prejde ak sum 2 a 2 nie je 5 a podobne.
Náš kód sme vystavili rôznym test casom. Ak testy prejdú, tak metóda je ošetrená určite viac – je viac spoľahlivá ako keby sme nenapísali, žiaden test case.
Čo sme spravili?
Pripravili sme si testy. Poskytli sme vstupné parametre testom – rôzne čísla na spočítanie. Spustili sme testy a poskytli sme aj očakávané výsledky. Následne sme vypísali hlášky, či testy prešli alebo nie.
Ak by sme mali ďalšie metódy, ktoré by sme museli otestovať, tak by sme napísali ďalšie testy. Spravili by sme vlastne tie isté kroky ako pri testovaní prvej metódy.
Čo majú prvé testy odlišné od druhých testov? Voláme iné metódy, máme iné parametre testov a máme iné požadované výsledky.
Čo majú prvé testy spoločné s druhými testami? Testy sme spustili – na spustení testov nie je nič odlišné. Verifikovali sme výsledky – verifikovanie prebehlo aj v prvom aj v druhom prípade a následne sa v oboch prípadoch napísali hlášky na konzolu.
JUnit framework nám uľahčí spôsob, akým budeme spúšťať testy a aj spôsob akým sa používateľovi oznámia výsledky testov. Spustenie, verifikovanie a vypísanie hlášok bude riadiť JUnit framework. My povieme JUnitu – tu máš môj test kód a ty ho teraz spusti a postaraj sa o to. JUnitu povieme, tento výsledok očakávam, tieto údaje vkladám – prever to. JUnit to preverí a nám oznámi v peknej čitateľnej forme, či testy prešli a ak neprešli, tak nám povie presne, ktoré testy neprešli.
JUnit bol mnoho rokov vo verzii 4. Verzia 5 nie je priamo kompatibilná s verziou 4, ale tvorcovia JUnit 5 pripravili api, cez ktorú vieme komunikovať aj so starými testami – tá sa volá Vintage. Ďalej nové api sa volá Jupiter. Tieto api potom spoliehajú na core frameworku – teda zdroj – kód, ktorý sa stará o všetko ostatné. Spúšťanie testov a podobne. Plus máš možnosť napísať si svoje vlastné api, ktoré potom bude tiež využívať core frameworku.
Ak budeš používať Jupiter plus core, tak si do projektu musíš stiahnuť tieto závislosti. My budeme používať maven pre tieto účely.
Vývojové prostredia ako IntelliJ IDEA alebo Eclipse majú zabudovanú integráciu s JUnit 5 frameworkom a tak môžeme testy spúšťať pomocou týchto vývojových prostredí. Ak ťa táto téma zaujíma viac, sleduj online kurz JUnit a TDD pre programátorov.
Skillmea
🥇 Sme jednotka v online vzdelávaní na Slovensku. Na našom webe nájdeš viac ako 300 rôznych videokurzov z oblastí ako programovanie, tvorba hier, testovanie softwaru, grafika, UX dizajn, online marketing, MS Office a pod. Vyber si kurz, ktorý ťa posunie vpred ⏩