Ako využiť naplno potenciál LinkedInu

V novom podcaste sme sa rozprávali s Petrom Paškom. Peter je partnerom slovenskej pobočky Accace, špecializuje sa na lokálne dane, transakčné poradenstvo a medzinárodné daňové plánovanie. Momentálne je Peter zodpovedný za riadenie pobočky Accace Slovensko. S Petrom sme sa v podcaste porozprávali o startupoch a ich špecifikách, fundraisingu a najzásadnejších problémoch startupovej scény na Slovensku. V tomto článku vám prinášame krátky výcuc z našich rozhovorv o startupoch. Aký je rozdiel medzi podnikaním a startupom? Startupy sú pre mňa osobne podnikanie ako každé iné, s tým rozdielom, že za nimi stojí nejaká technológia alebo inovácia, ktorá by mala poskytnúť konkurenčnú výhodu. Cieľom tejto konkurenčnej výhody a technológie alebo inovácie je umožniť startupu v krátkom čase generovať vysoký nárast tržieb a tým dosiahnuť zisk. To je dôvod, prečo sa startupy odlišujú od tradičného podnikania, pretože často potrebujú veľké množstvo kapitálu, ktoré zvyčajne získavajú z fondov rizikového kapitálu, ktoré majú obmedzený horizont investície a očakávajú návratnosť svojich investícií. Teda rozdiel medzi tradičným podnikaním a startupom je, že startup musí rýchlo rásť, aby mohol v relatívne krátkom čase vrátiť peniaze investorom, od ktorých ich získal. Aké by mal mať startup predpoklady? V podstate hlavný predpoklad je, aby founder mal nejakú skúsenosť v tej oblasti, ktorú chce riešiť. Najdôležitejšie podľa mňa je, aby v tej oblasti existoval určitý problém, ktorí vie startup vyriešiť.  Veľmi často sa stáva, že founderi majú tendenciu povedať si, že v kurze je napríklad umelá inteligencia, ktorá predstavuje riešenie a k nemu sa snažia nejakým spôsobom vytvoriť problém. Najlepšie je mať v tíme ľudí, ktorí majú skúsenosti z nejakej oblasti. Ideálne je keď v tej oblasti oni mali nejaký problém, ktorý zistili svojou vlastnou skúsenosťou a zamerať sa na jeho vyriešenie pomocou startupu.   Aké sú aktuálne trendy v startupoch? Aktuálne sú zaujímavé témy umelá inteligencia, blockchain alebo virtuálna a rozšírená realita.  Toto sú možné budúce trendy, ktoré by sa dali v oblasti startupov uplatniť.    Napríklad, čo sa týka VR, v Bratislave je veľká hala, kde si viete nasadiť krásne okuliare, idete do virtuálnej reality a vidíte tam riešenie potenciálneho problému: tradične vám architekt spraví dvojdimenzionálny projekt alebo 3D model na dom, ktorý si viete na počítači pozrieť. Vďaka VR okuliarom sa môžete prejsť tým domom ešte predtým, ako ho postavíte.  Vidíte tam výhľady z okien, ako je dom zasadený do terénu a aký je tam nábytok.  Čo by pomohlo startupom na Slovensku? Startupy sa sústredia väčšinou v mestách alebo v lokalitách, kde je veľká koncentrácia relatívne mladých ľudí, možno 25 až 40 ročných a musí to byť miesto, kde ľudia chcú žiť, presťahovať sa, byť tam. Čiže potrebujeme miesta, ktoré budú dobré na život, potrebujeme na to dobré a kvalitné školstvo, dobré zdravotníctvo, pekný verejný priestor, veľké množstvo zaujímavých miest a reštaurácii a spôsobov trávenia voľného času. To priláka talent a keď príde on, tak prídu aj startupy. To, že tu nie je dostatok kapitálu je pravda, ale ten by po čase prišiel. Peter nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcasty: #12 Ako fungujú startupy na Slovensku? na našom Youtube kanály alebo Spotify. Ak ťa zaujíma financovanie startupov, aké existujú investičné kolá, ako sa na startupy pozerajú VC fondy a iné fondy rizikového kapitálu a aká je ich problematika, Peter ťa nimi prevedie vo svojom kurze Úvod do financovania startupov. 

Ďalším hosťom v Skillmea podcastoch bol Juraj Bednár. Juraj je podnikateľ, krypto-nadšenec,  vyznávač slobody a autor niekoľkých kníh o kryptomenách a lepšom živote.  Aktuálne sa venuje vlastnému projektu Hacktrophy, ktorý vnikol ako odpoveď na intenzívnu potrebu riešiť bezpečnosť na internete. Projekt vypisuje odmeny za to, keď niekto nájde bezpečnostnú zraniteľnosť. [Natáčanie podcastu s Jurajom Bednárom a Radovanom Debnárom] ➡️ Ty si v minulosti založil rôzne firmy, môžeš nám o nich prezradiť viac? Čo sa s nimi stalo, ako sa vyvinuli?   Firiem, ktoré som mal, bolo celkom dosť, zahŕňali ziskové projekty ale aj neziskovky a občianske združenia. Založil som firmu Digmia, ktorá sa stará o správu serverov a navrhovanie riešení pre veľké portály a médiá. Okrem toho som vlastnil aj firmu Citadelo, ktorá sa zaoberá IT bezpečnosťou. Z oblasti bezpečnosti mi ostala spomínaná Hacktrophy.    Aktuálne sa venujem mini startupu, ktorý sa zaoberá zábezpekou kryptomenových transakcií. V tradičnom finančnom systéme funguje niečo ako banková, notárska alebo advokátska zábezpeka, aby sa zabezpečilo, že prevod peňazí a majetku prejde v pohode. My sme sa rozhodli vytvoriť advokátsky spôsob zabezpečenia, v spolupráci s advokátskou kanceláriou, pretože sme zistili, že v kryptomenovom svete nie je podobná možnosť zábezpeky. Keď sa niekto rozhodne kúpiť nehnuteľnosť za bitcoiny, pošlú sa bitcoiny na špeciálnu adresu, odkiaľ môžu míňať dvaja z troch ľudí - kupujúci, predávajúci a my, tretia strana. Ak by došlo k nejakému problému, my vieme spolu situáciu vyriešiť. Týmto spôsobom sa väčšina moci v kryptomenovom svete drží v rukách užívateľov, a nie v rukách inštitúcie, čo je netradičný prístup. V tradičnom finančnom systéme by ste museli zložiť zábezpeku na bankový účet, ale keďže banka má tieto peniaze, môže to viesť k problémom v prípade krachu banky a podobne.   Ďalej som kedysi dávno založil združenie používateľov operačného systému Linux, bol som pri zrode prvého bratislavského (možno aj slovenského) hackerspace-u, ktorý sa volal Progressbar. Momentálne už nefunguje.    Okrem toho, bol som pri zakladaní Pražskej Paralelnej Polis a Bratislavskej Paralelnej Polis. Pre tých, ktorí nevedia, čo je Paralelná Polis, odporúčam sa ísť pozrieť. Je to priestor, ktorý celý funguje na kryptomenách a je založený na myšlienke Václava Bendu o vytváraní paralelnej spoločnosti. Keď sme zakladali ten priestor, uvedomili sme si, že napríklad kryptomeny sú takýmto paralelným finančným systémom. Teraz v Paralelnej Polis skúmame, či je to lepšie a či sa s tým dá fungovať. Skúmame aj aké to má obmedzenia a snažíme sa tomuto systému pomôcť.   ➡️ Aké sú zatiaľ skúsenosti s Paralelnou Polis?  Zvykli si bežný ľudia kupovať kávu za kryptomeny?    V Paralelnej Polis v Prahe si kávu za české koruny nekúpiš. Je tam bitcoinový automat a človek si môže kúpiť za hotovosť bitcoin a potom ním zaplatiť za kávu. Heslo tohto priestoru je "vojdi von". Keď osoba vstúpi do tohto priestoru, vlastne vystupuje z mainstreamového sveta. Pri prvom pohľade to môže byť nepríjemný pocit, pretože je to niečo iné. V bratislavskom priestore, ktorý už bohužiaľ nefunguje, sa  napríklad nachádzali objekty z 3D tlačiarne a používali sa tam divné peniaze. Hrala tam open source-ová creative commons hudba, ktorú nie je možné počuť v rádiu. Bola tam aj bio hackerská kaviareň, ktorá mala divné adaptogénne huby a robili sa tam bulletproof kávy. V priestore nebol nikde lepok ani cukor. Keď osoba príde do takéhoto priestoru, má pocit, že sa nachádza v inom svete.   ➡️ Paralelná Polis je nejaký medzinárodný koncept? Kde to vzniklo? Možno ste už počuli o umeleckej skupine s názvom "Z toho ven". Ide o českú umeleckú skupinu, čo nie je úplne bežná vec, keďže väčšina umelcov pracuje samostatne. Táto skupina sa skladá z viacerých výtvarníkov a funguje vo verejnom priestore. Mali rôzne zaujímavé projekty, ako napríklad hackli vysielanie panorámy v televízii, kde sa ukazuje živé vysielanie zo zjazdoviek, aby ľudia vedeli, kde sa dá ísť lyžovať a odvysielali tam výbuch jadrovej bomby.    Prvý priestor Paralelnej Polis vznikol ako projekt tejto umeleckej skupiny v Prahe, ale podobné priestory už vznikli aj po celom svete, napríklad vo Viedni. V súčasnosti sa črtajú plány vytvoriť podobný priestor v Barcelone a v Brne. Bratislavská je zatiaľ virtuálna, občas robíme akcie v cudzích priestoroch.    Tento koncept je decentralizovaný, nie je majetkovo prepojený a musí spĺňať niekoľko podmienok, ako napríklad neprijímať štátne peniaze a používať vlastnú meny.   [Juraj Bednár - podnikateľ, kryptonadšenec a vyznávač slobody] ➡️ Ako je to s výplatami v Paralelnej Polis?   Ono je to zaujímavé v tom, že ja interne účtujem v niečom, čo je strašne volatilné. Keby som pred týždňom niekomu robil kávu a na konci novembra mám z tých Bitcoinov, ktoré som vybral, niekomu zaplatiť výplatu, tak je dosť možné, že mi to nevyjde.     Napríklad, aby sa mi nestalo to, že na konci mesiaca budem musieť zaplatiť baristovi a hodnota tých coinov, ktoré som vybral padne, tak mu platím každý deň. Či si to zamestnanec premení na Eurá, alebo s tým má nejakú stratégiu, tak to už je na ňom. Môže spraviť napríklad to, že do sumy ktorú potrebuje na zaplatenie nájmu si to mení na Eurá.    V Bitcoine sa snažíme, aby každý bol na jednej strane zodpovedný za svoje rozhodnutia a na druhej strane, aby mal voľnosť. Čiže je to na zamestnancoch.    Suma ohodnotenia je v tomto prípade Eurách, lebo keby si povedal baristovi, že tvoja výplata je 10 000 Satoshi, tak v dňoch,  kedy je táto hodnota malá by neprišiel do práce alebo by sa na to vykašľal. Musí tam byť nejaká dohoda, ktorá je pre toho človeka funguje. Ak má väčšinu nákladov v Eurách tak je rozumné to nejakým spôsobom naviazať na Eurá, ale transakčná jednotka je stále Bitcoin. Juraj nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcaste #11 Čo sa deje vo svete blockchainu a kryptomien? Viac zo sveta Kryptomien alebo IT bezpečnosti sa môžeš dozvedieť z Jurajových online kurzov. 

V novom podcaste sme sa rozprávali s Tonym Dúbravcom. Tony je online marketér, tvorca podcastu "Doba digitálna" a newslettru o digitálných novinkách. Je odborníkom na social media a e-commerce, takže dnes sa budeme rozprávať práve o týchto témach. ➡️ Tony, aký silný trend vidíš aktuálne na social media?Jedným z trendov sú určite krátke videá, ktoré prišli z TikToku a postupne sa dostali na ostatné platformy. Ďalším trendom je influencer marketing alebo iný prístup k obsahu, ktorý sa začína s príchodom TikToku zaoberať viac na kvantitu, nie len na kvalitu.   ➡️ Ty si teraz konzultant pre stratégie social media, čomu sa venuješ viac detailne?Pôsobím ako marketing manažér v Medusa Group, najväčšej gastro spoločnosti na Slovensku. Mojím druhým smerom je  zároveň vytváranie tímov pre klientov, ktoré sú zložené z freelancerov. Pracuje s agentúrnymi tímami zloženými z freelancerov a vytvára tím podľa potrieb klienta, kde som v pozícii account manažéra. Okrem toho robí školenia o sociálnych sieťach, prednáša na eventoch a publikuje podcasty a newslettre o digitálnych novinkách. [Natáčanie podcastu] ➡️ Ako vnímaš vývoj infuencer marketingu na trhu? Je dopyt zo strany firiem vyšší? Je to stále považované za "sexy" pre firmy. Nie každý si však uvedomuje, že to nie je vždy to, čo by mali riešiť. Je to stále buzzword, ale výrazne sa to zmenilo od doby, keď som písal blogy. Táto oblasť nabrala obrovský rozmach a teraz už pre niektorých predstavuje základ ich príjmu. Niektorí ľudia sa totiž živia len tým, že propagujú produkty a služby. Momentálne existujú dve hlavné formy takejto spolupráce. Prvá je, že niekto žije tou značkou, používa ju a je jej ambasádorom. Druhou formou sú influenceri, ktorí v podstate predávajú reklamný priestor.    ➡️ Koľko výstupov by si odporučil dohodnúť aby to malo zmysel?  Ak chceš iba zásah, potom má zmysel aj jeden príspevok, záleží aj na tom, koľko času trvá kampaň a koľko máš budget. Väčšina influencerov si účtuje za príspevok, alebo majú nejaký balík príspevkov a stories. Väčšinou sa to iba násobí. Záleží od toho, čo chceš dosiahnuť, či ti stačí jeden príspevok alebo chceš kampaň ťahať dlhšie. Potom by sa možno oplatilo uvažovať o užšej spolupráci s influencerom, nie len o „kúpe reachu.“   ➡️ Ako sa pohybujú ceny v influencer marketingu? Pri influenceroch s 50 tisíc followermi je to suma od 500€ za príspevok. Všeobecne by som povedal že to začína na 250€. Samozrejme sa nájdu influenceri, ktorí ti spravia za 200€ tri príspevky alebo ťa spropagujú za barter. Je to individuálne, každý si svoju prácu váži inak.   [Tony Dúbravec v Skillmea podcaste] ➡️ Existuje nejaká databáza, kde si vieš vyhľadať relevantných influencerov na nadviazanie spolupráce? Existujú aj agentúry, ktoré sa venujú tejto oblasti. Samozrejme, za nejakú províziu. Odporúčam, ak je to v možnostiach, robiť si to sám alebo s niekým, komu dôveruješ a pozná prostredie. Ak si to človek rieši sám, tak spozná ten svet influencerov, pochopí, že to nie je ako nakupovanie v obchode.    ➡️ Čo odporúčaš merať pri influencer marketingu alebo čo ty sleduješ, aké metriky? Na Reach sa dá asi najviac spoliehať. Existujú rôzne spôsoby ako merať výkon spolupráce, ako sú údaje UTM alebo kupóny. Avšak väčšinou ľudí zaujímajú interakcie. Veľa ľudí však nevšíma, či sú to reálne interakcie alebo len nejaké boty. Autenticita teda môže byť ťažko overiteľná. Engagement rate môže byť dôležitý, ale nemusí byť relevantný. Keď sa robí s viacerými influencermi, je vhodné porovnať výkony jednotlivých influencerov a podľa toho sa potom rozhodovať, s kým sa bude robiť ďalej. Avšak keď sa robí len s jedným influencerom, je ťažko posúdiť, či to bolo dobré alebo nie, je to skôr pocitové. Pre viac z rozhovoru s Tonym si vypočujte Skillmea podcast: #10 Aké sú trendy v social media marketingu?.