Vzdelávanie

Funkcie a vzorce sú možno najvyužívanejšou časťou Excelu a v tomto blogovom príspevku sa pozrieme na najdôležitejšie matematické operácie. Pomocou matematických operácií vieme vypočítať napríklad priemer, maximálne či minimálne hodnoty, súčty. Funkcia SUM (Súčet)Je to pravdepodobne najpoužívanejšia matematická funkcia, ktorá jednoducho spočíta hodnoty vo vybraných bunkách, viď obrázok nižšie. Funkciu SUM môžeme použiť aj na spočítanie normálnych čísiel, napr.  =SUM(9;2;8)funkcia nám dá výsledok 19.[Image] Funkcia SUMIF (Súčet na základe podmienky)Zaujímavou súčtovou matematickou funkciou je SUMIF, ktorá spočíta hodnoty s nejakou podmienkou. Napríklad z tabuľky nižšie chceme spočítať "Cenu po zlave" spolu za všetky objednávky z mesta Martin. V argumentoch funkcie SUMIF nás samotný Excel navádza na to, čo máme zadať. Boldom sú zvýraznené argumenty Kritériá a Rozsah, ktoré spolu súvisia. Kritériom je to, čo je našou podmienkou - teda konkrétne Martin. Rozsah sú tie bunky, v ktorých viete nájsť svoje kritériá. Čiže označíme stĺpec Mesto. Rozsah súhrnu je to, čo chcem spočítať - označíme teda stĺpec 'Cena po zlave'. Klikneme OK a dostaneme výsledný súčet. [Image] Funkcia ROUND (Zaokrúhľovanie)Funkcia Round zaokrúhľuje matematicky.  Argumentami funkcie je číslo, ktoré chceme zaokrúhliť a druhý argument je na koľko desatinných miest chceme dané číslo zaokrúhliť.[Image] Funkcia SUBTOTAL (Súčtový riadok)Táto funkcia sa využíva pri tvorbe súčtových riadkov v tabuľkách. Jedná sa o praktickú funkciu, ktorá dokáže nahradiť niekoľko ďalších funkcií, napr. SUM, COUNT, MIN, MAX a pod. Jej veľkou výhodou je, že pokiaľ použijete napr. filter, umožní ti rozhodnúť sa, čo so skrytými riadkami. Pozrime si obrázky nižšie, v prvom nemáme použité žiadne filtrovanie a výsledky funkcií SUM aj SUBTOTAL sú zhodné. Keď sa však pozrieme na obrázok číslo dva, v ktorom sú už použité filtrovania, výsledky funkcií SUM a SUBTOTAL sú rozdielne a správny výsledok nám dáva práve funkcia SUBTOTAL. Je to práve kvôli tomu, že spočítava len viditeľné hodnoty v bunkách, nie hodnoty v bunkách, ktoré sú skryté.[Image][Image] Funkciu subotal si vyvoláme ako každú inú funkciu a jej argumenty sú nasledovné:  • Číslo funkcie: pokiaľ nepoznáte presné číslo funkcie, je vhodné si otvoriť pomocníka a vyhľadať si tú správnu funkciu. V našom prípade je to číslo funckie 109, pretože ide o funkciu SUM a ignorujeme skryté hodnoty. • Odk1: rozsah, s ktorým má naša funkcia pracovať, čiže označíme všetký bunky, ktoré má funkcia spočítať alebo urobiť inú matematickú operáciu. Čísla funkcií pre funkciu SUBTOTAL: Číslo funkcie (zahŕňa skryté hodnoty)Číslo funkcie (ignoruje skryté hodnoty)Funkcia1101AVERAGE 2102COUNT3103COUNTA4104MAX5105MIN6106PRODUCT7107STDEV8108STDEVP9109SUM10110VAR11111VARP  Average (Priemer)Matematická funkcia Average (Priemer) vypočíta priemernú hodnotu z rozsahu buniek. Vyvoláme si funkciu a do syntaxe označíme všetky hodnoty, z ktorých chceme vypočítať priemer. [Image] Aj túto funckiu môžeme modifikovať pomocou IF a teda použiť funckiu s podmienkou AVERAGEIF. OdmocninaV Exceli viete veľmi rýchlo a jednoducho odmocňovať. Existuje na to matematická funkcia SQRT, ktorá má len jeden argument a teda číslo, z ktorého chceme druhú odmocninu vypočítať. Funkciu SQRT je možné použiť len pre druhú odmocninu. Ak chcete vypočítať inú, je potrebné použiť matematický vzorec Y(1/x) prípadne funkciu POWER(). Pokiaľ sa chceš zdokonaliť v Exceli, pozrite si niektorý z našich Excel online kurzov pre začiatočníkov alebo pokročilých. Ak sa chceš naučiť používať Excel ešte efektívnejšie, prečítaj si aj náš článok o klávesových skratkách v Exceli. V ďalšom blogovom príspevku sa pozrieme na ďalie zaujímavosti z Excelu, zameriame sa na vyhľadávacie funkcie VLOOKUP a HLOOKUP.

Spoločnosť Amazon začala ponúkať v spolupráci so združením Learn2Code v apríli, počas pandémie a povinnej karantény, bezplatné online webináre STEM Kindloteka pre deti. Táto iniciatíva prebiehala súčasne v Česku i na Slovensku. Amazon chcel touto iniciatívou pomôcť deťom, ich rodičom a učiteľom v náročnom období, počas ktorého boli školy zatvorené. Od konca apríla až do konca júna združenie Learn2Code s podporou spoločnosti Amazon pripravilo 39 bezplatných webinárov, ktorých sa v obidvoch krajinách zúčastnilo 4 000 detí v priamom prenose. Dodatočne mali webináre na kanáli YouTube takmer 6 500 videní. Odozva od rodičov i detí bola veľmi pozitívna. „Syn je nadšený, Scratch-u sa venuje každý deň a vaše webináre sú super. Nestíha ich síce pozerať naživo ale na druhý deň ich pozerá na youtube a veľmi ho to baví!“ Hovorí pani Lenka, mama 9 ročného účastníka. Vyjadrenie syna bolo veľmi stručné ale výstižné: "Je to zábava a chcem sa prihlásiť aj na ďalší kurz." Webináre prebiehali dvakrát týždenne až do konca júna. Počas webinárov sa deti učili programovať v programovacom jazyku Scratch aj veľké hry ako napr. Flappy Bird, Pacman, Super Mario a ďalšie. Deti sa na nich učili všetko od začiatku až po zložitejšie príkazy. Po každom webinári dostali účastníci jeho videozáznam, zdrojové kódy, obrázky aj riešenia. Naše webináre sledovali aj učitelia, pre ktorých sa stali pomôckou. „Ja som bola veľmi spokojná s webinármi, veľa som sa naučila a účasťou na nich som získala nové zručnosti a cenné metodické materiály,“ hodnotí webináre Mária Vitikáčová, učiteľka zo ZŠ Bukovecká v Košiciach. „Super je archív a videonahrávky, ku ktorým sa môžeme kedykoľvek vrátiť,“ dodáva.      Účastníci mali možnosť pripojiť sa cez nástroj Zoom, v prípade, že sa chceli aktívne zapájať, alebo cez YouTube, ak chceli webinár len online sledovať. Všetky webináre si môžu aj naďalej pozrieť na YouTube kanáli Learn2Code. „Spolu bolo zrealizovaných takmer 40 webinárov, ktoré si deti hneď obľúbili. Aktívne sa do našich online stretnutí zapájali. Kládli veľa zvedavých otázok,“ povedal Marián Kristeľ marketing & operations z Learn2Code. „Každej lekcie sa zúčastnilo priemerne vyše 100 detí.” Spolupráca medzi Learn2Code a spoločnosťou Amazon zahŕňala tiež poskytnutie všetkých online kurzov pre deti od Learn2Code od polovice apríla do konca júna bezplatne. Aj táto aktivita zaznamenala veľký úspech. Na tieto kurzy sa od spustenia spolupráce prihlásilo viac ako 2000 používateľov.  Keďže spolupráca medzi Learn2Code a Amazonom zaznamenala úspech, pripravili spoločne aj ďalší formát, tentokrát pre rodičov a učiteľov. V špeciálnom videu s Luciou Šickovou, spoluzakladateľkou svetovo úspešnej slovenskej firmy Pixel Federation, ktorá tvorí počítačové hry vysvetlili, aký význam môže mať programovanie vo výchove a rozvoji detí. Lucia Šicková je zároveň mamou troch malých detí. Zaoberali sa teda aj témami, akú školu a prečo navštevujú jej deti, či a koľko sa s deťmi učí a ako sa to zmenilo počas domácej karantény, či overené tipy, čo vo výchove funguje. „Keďže koronakríza odhalila rôzne nečakané otázky ohľadne vzdelávania a výchovy detí, rozhodli sme sa podporiť aj takýto formát pre rodičov a učiteľov. Veríme, že to bude pre rodičov užitočné,“ povedala Miroslava Jozová, PR manažérka Amazon pre ČR a Slovensko.

Rozhodol si sa, že sa staneš Java programátorom. Dobrá voľba. V nasledujúcich riadkoch si prečítaj, kde začať, čo budeš potrebovať a ako dosiahnuť svoju vysnívanú métu. V tomto článku sa nebudeme venovať definícii programovania ani tomu, ktorý programovací jazyk si zvoliť. Budeme predpokladať, že si sa z istých dôvodov rozhodol práve pre Javu. Tými dôvodmi môže byť napríklad: • popularita Javy v programátorskom svete • dopyt po Java programátoroch na trhu práce • chceš naprogramovať Javovskú webovú alebo desktopovú aplikáciu • počul si, že Java je vhodná pre začiatočníkov v programovaní Popularita jazyka JavaPodľa indexu PYPL je Java druhým najpopulárnejším jazykom na svete. Rebríček PYPL je zostavovaný podľa toho, ako často sú tutoriály daného programovacieho jazyka vyhľadávané na Googli. Aj podľa iného indexu, TIOBE je Java druhá v rebríčku popularity, takže vybral si si správne.[Popularita jazyka Java podľa PYPL] Dopyt po Java programátorochDopyt po Java programátoroch zistíš z pracovných portálov, napr. na Profesia.sk, robime.it alebo ďalších. V čase písania tohto článku bolo na Profesii viac ako 120 ponúk pri zadaní pozície "Java programátor" (z celkových 480 programátorských pozícií). Keď si teda vyberáš programovací jazyk, je dôležité, aby aj firmy v ňom robili svoje projekty, aby si mal z dlhodobého hľadiska dostatok príležitostí. Java túto podmienku bez problémov spĺňa. V tomto rozhovore sa dočítaš, ako vyzerá práca Java developera v praxi. Čo chceš programovať?V Jave sa dajú programovať desktopové aj serverové aplikácie, vytvárať dynamické webové stránky, dá sa používať na prístup k dátam, umožňuje realizovať zložité distribuované výpočty a veľa ďalšieho. Javu využiješ aj pri programovaní Android aplikácií, takže jej využitie je takmer neobmedzené. Je Java vhodná pre začiatočníkov?Java je tu s nami už pekne dlho, takže existuje veľa zdrojov na štúdium, či už vo forme online kurzov, kníh alebo iných možností. Java programátorov je takisto dostatok, takže pravdepodobne nebudeš mať problém zohnať niekoho na mentoring, ak sa rozhodneš ísť touto cestou. Java odvodzuje svoju syntax z jazyka C a mnoho ďalších jazykov takisto odvodzuje svoju syntax z jazyka C. Takže keď sa naučíš Javu, ovládnuť jazyky ako C#, C++ alebo JavaScript bude jednoduchšie. Java je objektovo orientovaný jazyk, tieto základné koncepty teda vieš preniesť aj do iných jazykov. V Jave existuje kopec rôznych knižníc - grafika, sockety, a mnoho ďalšieho.  Naučiť sa Javu je relatívne jednoduché, vieš ju využívať vo svete desktopových alebo webových Java aplikácií, ale aj vo svete mobilných Android aplikácií. Javovský kód raz skompiluješ a beží všade (vďaka JVM!).  Java má aj svoje nevýhody, ako napr. to, že píšeš veľmi veľa kódu. Príklad, keď chceš niečo vypísať, v Jave to zapíšeš:  System.out.println(“Hello”); V Pythone by stačilo napísať len print(“Hello”). PeniazeKoľko zarábajú Java programátori? Podľa portálu platy.sk je to v rozmedzí 1350 až 2765 Eur. Záleží od tvojich znalostí, rokov praxe, projektov za sebou, regiónu a ďalších premenných.  Študijný plán Java programátora Základy programovania v JaveNajskôr sa nauč úplné základy jazyka Java. Potrebuješ vedieť, čo je to trieda, čo je to metóda, čo je premenná, ako sa píšu príkazy, čo je terminál, výpis, podmienka, cyklus, ako pracuje Java s pamäťou a iné základné znalosti. S týmito základmi vieš písať jednoduché príkazy a trénovať. Odporúčame ti vyskúšať náš online kurz Java pre začiatočníkov, ktorý máš k dispozícii zdarma. Java pre pokročilýchPo zvládnutí základov pristúpiš k pokročilým častiam jazyka ako sú výnimky, OOP (objektovo orientované programovanie), práca s Java triedami, rozhrania, rekurzia, funkcionálne programovanie pomocou Lambda výrazov, stream API, anotácie, reflexia, kolekcie, generické programovanie a podobne. Je toho dosť, pre úspešné zvládnutie zákutí Javy si namixuj tento koktail našich kurzov: 1. Java a OOP pre začiatočníkov 2. Java pre pokročilých SQLVeľké množstvo aplikácií pracuje sa databázami. Aby si aj ty v aplikáciách vedel správne používať databázu, musíš sa naučiť základy jazyka SQL. Pomocou SQL príkazov vieme z databázy čítať dáta, zapisovať dáta, meniť dáta, alebo ich mazať. Keď budeš študovať ako pracovať v aplikáciách s databázami, stretneš sa s pojmom CRUD. To nie je nič iné ako create, read, update a delete. Teda základné operácie. Yablko spravil online kurz na SQL databázy MySQL a SQLite, sú v ňom vysvetlované aj základy samotného SQL-ka, tak si to naštuduj. GitPri práci na projektoch musíš mať prehľad o zmenách v tvojom alebo kolegovom kóde. V priebehu času budeš mať určite množstvo verzií svojho programu. Ako programátor budeš pracovať v tíme. Každý bude pracovať na svojej časti programu a potom si tieto svoje verzie zlúčite dokopy. Nielen na tieto úlohy budeš používať Git. Git je najrozšírenejší verzionovací nástroj a určite stojí za to naučiť sa ho používať. Každý programátor musí vedieť pracovať s Gitom, nauč sa to aj ty pomocou tohto online kurzu. Java junior programátorNa záver tvojho vzdelávania v Jave nesmieš vynechať témy ako Maven, Servlety a ORM - JPA (Hibernate). Keď sa ti do hlavy dostanú aj tieto pojmy, je z teba junior programátor. Online kurz pre ašpirujúcich Java junior programátorov nájdeš tu. Bonus: Spring framework + Spring BootAby sa ti zo všetkým pracovalo jednoduchšie a chceš preskočiť pár krokov v príprave aplikácie, chceš mať po ruke množstvo pomocných technológií, tak určite siahneš po Spring frameworku. Spring je najpoužívanejší javovský vývojársky framework súčasnosti. Ak si otvoríš pracovné ponuky zamerané na Javu, tak tam takmer určite nájdeš požiadavku, aby si ovládal Spring. Spring uľahčuje enterprise java vývoj, čo ho robí prvou voľbou pri projektoch ľubovoľnej veľkosti. Vývoj Springu začal, keď bolo veľmi komplikované začať vyvíjať enterprise aplikácie v enterprise edícii javy. Tvorcovia Springu toto využili a vytvorili nástroj, ktorý je vysoko používaný a uľahčuje množstvo vecí. ZáverTento článok mal za cieľ predstaviť ti programovací jazyk Java a ukázať, čo všetko potrebuješ ako budúci Java programátor vedieť. Okrem Javy je to SQL, Git a ideálne aj Spring framework. Stať sa Java programátorom sa ti môže javiť ako nedosiahnuteľná méta, opak je ale pravdou. Java je od začiatku navrhovaná tak, aby tvoja krivka učenia bola pokiaľ možno čo najstrmšia.

V predchádzajúcom blogu sme sa zaoberali prvočíslami. Ukázali sme si ukážku programu, ktorý rozoznal, či zadané číslo je prvočíslom alebo nie. Dnes by som vám chcel na konkrétnom príklade ukázať, ako rieši podtitulok tohto blogu a teda, zistiť prvočísla na definovanom intervale prirodzených čísel, pričom hornú hranicu intervalu bude zadávať používateľ. Spodnou hranicou intervalu bude 0, ktorá samozrejme nie je prvočíslom a to z toho dôvodu, že prvočíslo je deliteľné číslom 1 a samým sebou. Z toho vyplýva, že 0, aj keď je deliteľná číslom 1, nie je deliteľná 0, pretože výraz 0/0 nie je definovaný. Hoci by si niekto myslel, že výsledok by mohol byť rovný číslu 1, nie je tomu tak. Nula proste nemôže deliť žiadny výraz. Poďme teraz trochu ďalej. Už v minulom blogu som vyvodil záver, že ani 1 nie je prvočíslo a to preto, že je deliteľné 1 a sebou samým, čo je opäť číslo 1. A 1 a 1, nie sú dva rôzne faktory. Podmienka, ktorá vylučuje, že 0 a 1 nie sú prvočísla, je samozrejme v mojom programe ošetrená. Čo ale ostatné čísla, ktoré sa nachádzajú na intervale, ktorého hornú hranicu zadal používateľ.  Na túto otázku nám dá priamo odpoveď jednoduchý algoritmus, ktorý nesie názov Eratostenove sito. Eratostenes z Kyrény bol okrem iného gréckym matematikom, ktorý pôsobil v dávnej Alexandrii približne 280 r. pred Kristom. Okrem toho, že vypočítal obvod zeme, definoval aj algoritmus, ktorý som pre vás implementoval vo vyššom programovacom jazyku C++. Predtým, ako si detailne rozoberieme program napísaný v jazyku C++, si algoritmus ukážeme na nasledovných prirodzených číslach: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19. Máme teda postupnosť, ktorá je na začiatku definovaná číslom 0 vrátane a na konci číslom 20, ktoré sa nachádza už mimo intervalu postupnosti. A to je práve tá horná hranica, ktorá bola vyššie spomenutá. Umiestnime túto postupnosť do jednoriadkovej tabuľky, ktorá v mojom programe bude reprezentovaná vektorom celých čísel (vektor typu int). Ako poznámku chcem dodať, že budeme teda používať triedu knižnice STL, ktorou je vektor. Vektor je entita, z ktorou sa lepšie manipuluje ako s poľom. Práve preto je tento článok určený tým čitateľom, ktorým je aspoň trochu známa problematika vektorov. Tým, ktorí nie sú oboznámení s problematikou vektorov, odporúčam najskôr preštudovať typ size_t, triedu vector a členskú metódu triedy vector push_back(). Potom sa s elánom môžu títo čitatelia pustiť do tohto blogu. Ale naspäť k nášmu definovanému problému. Majme teda spomínanú postupnosť:[Image] V tejto tabuľke vyznačme modrou farbou skutočnosť, že 0 a 1 nie sú prvočísla:[Image] K indexom, na ktorých sa nachádzajú čísla 0 a 1 sa už teda nebudeme vracať. Poďme sa pozrieť na číslo 2. O tomto čísle vieme, že je najmenšie prvočíslo na tomto intervale, čo je prvotnou podmienkou k tomu, aby sme vyriešili podtitulok tohto blogu. Ostatné prvky (čísla) postupnosti budeme testovať Eratostenovym sitom – to znamená, že budeme teraz odstraňovať násobky čísla 2. Keďže číslo 3 nie je násobkom čísla 2, prejde Eratostenovym sitom. Zaznačme teda do tabuľky násobky čísla 2 červenou farbou.[Image] Vidíme, že v jednom kroku odstránil algoritmus (Eratostenovo sito) čísla 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16 a 18. Zároveň sa už nebudeme žiadnym spôsobom vracať k indexu čísla 2. S predchádzajúcej tabuľky je taktiež očividné, že číslo 3 je prvočíslom. Poďme teraz odstrániť z tabuľky jeho násobky a zaznačme túto skutočnosť zelenou farbou.[Image] V ďalšom kroku nám algoritmus odstránil číslo 6, 9, 12, 15, 18, ktoré prvočíslami nie sú. Áno, zelenou farbou sme označili aj niektoré čísla, ktoré boli v predchádzajúcom kroku odstránené násobkom čísla 2. To však nemení nič na skutočnosti, že tento krok nám odstránil z postupnosti ďalšie čísla, ktorými sú čísla: 9 a 15. Po vykonaní spomínaného kroku vidíme, že číslo 5 ostalo vyznačené žltou farbou. Číslo 5 je teda prvočíslo, pretože prešlo Eratostenovym sitom. Keď by sme v nasledujúcom kroku odstránili násobky čísla 5. zistíme, že už boli čísla 10 a 15 odstránené násobkom iného čísla. Kedy sa teda algoritmus skončí ? Bude to vtedy, pokým sa skutočne nedostaneme k číslu 19. Číslo 19 už nemá za úlohu odstraňovať žiadny násobok, pretože sa za nim v našej tabuľke nič nenachádza. Dosiahnutie jeho indexu určitou interačnou premennou je podmienkou na skončenie algoritmu, hoci sa už v stave prvočísel alebo odstránených čísel nič nemení. Vyberme teraz všetky čísla označené žltou farbou z našej tabuľky:[Image] Ostanú nám čísla, ktoré sú zaiste prvočíslami. A tak sme sa dostali k výsledku nášho algoritmu, ktorými sú čísla 2, 3, 5, 7, 11, 13, 17 a 19. Pre kontrolu si môžete porovnať tieto čísla s prvočíslami uvedenými v iných zdrojoch, ale určite dostanete ten istý výsledok. Poďme teraz do detailu rozobrať nasledujúci zdrojový kód napísaný v jazyku C++, ktorý je implementáciou verbálneho vysvetlenia algoritmu uvedeného vyššie. Jazyk C++ nám ponúka ďalšie možnosti, ako zefektívniť výpočet. Sú to napr. skoky v programe, ktoré môžeme vykonať pomocou kľúčových slov break a continue. Ale k tomu neskôr. Poďme pekne poporiadku od prvého riadku. Na riadku 1 máme direktívou preprocesora pridaný hlavičkový súbor iostream.h. To znamená, že na tento riadok sa vloží obsah súboru iostream.h. Podobne máme na riadku 2 a 3 vložené tou istou direktívou hlavičkové súbory vector.h a string.h. Na riadku 4 je deklarované, že budeme v celom zdrojovom kóde, ktorý tvorí jeden súbor používať menný priestor std a teda ho nemusíme explicitne vo funkcii main volať, keď budeme z neho potrebovať nejakú triedu alebo objekt. Príkladom môžu byť objekt cin alebo cout. Na riadku 6 definujeme funkciu main a následne na riadku 7 začína jej telo. Na riadku 8 deklarujeme premennú integrálneho typu a to konkrétne char s identifikátorom premennej c_end. Táto premenná reprezentuje jeden znak, ktorý rozhodne o tom, či sa vonkajšia slučka po vykonaní vlastného algoritmu Eratostenovho sita ukončí alebo nie. Práve preto je na riadku 89 vyzvaný používateľ, aby stlačil kláves a alebo n. Ak potlačí n, program pokračuje ďalším cyklom while slučky. Ak potlačí iný kláves program sa skončí. Na riadku 9 je definovaná nová inštancia triedy string s identifikátorom sz, ktorá je inicializovaná na prázdnu hodnotu. Za touto inicializáciou je na riadku 10 uvedená deklarácia premennej iSZ na typ int bez ďalšej inicializácie. Na riadku 11 deklarujeme premennú typu bool, ktorá bude v programe uchovávať informáciu, či používateľ na výzvu programu odpovedal zadaním validnej hodnoty (teda hodnoty integer), ktorá sa bude uchovávať v premennej iSZ. Ak používateľ zadá platnú vstupnú informáciu z okna konzolovej aplikácie, premenná is_size_t sa nastaví na true, v opačnom prípade (ak teda používateľ nezadá platnú hodnotu z rozsahu integer) premenná is_size_t sa nastaví na hodnotu false. Premenná is_size_t je na riadku prvotne inicializovaná na hodnotu false. To reprezentuje stav, že premenná iSZ nebola ešte inicializovaná a to je v skutočnosti pravda. Na riadku 13 je uvedené kľúčové slovo do. To znamená, že sa začína telo slučky do while, v ktorej je ako podmienka uvedená komparácia obsahu premennej c_end so znakom n (viď. riadok 95). Keď program prejde ďalej, dostane sa na riadok 14, ktoré otvára telo spomínanej slučky do while, za ktorou na riadku 15 začína slučka while, čo znamená slučka s podmienkou na začiatku každého cyklu. Práve tu sa program pýta (porovnáva), či je v premennej uložená hodnota false. Ak áno, program pokračuje kladnou vetvou a vyzve na riadku 17, aby používateľ zadal hornú hranicu Eratostenovho sita. Táto hodnota sa nebude brať do úvahy pri testovaní čísla na prvočíslo. Na riadku 18 sa vstup zadaný používateľom načíta do premennej (objektu) sz, ktorá je novou inštanciou triedy string. Načítanie prebehne pomocou metódy getline(), ktorá má dva parametre a to objekt cin a objekt sz. Na riadku 20 nasleduje blog kódu try a catch, ktoré slúžia na rozpoznanie validity hodnoty zadanej používateľom do objektu sz. Vo vetve try sa program pokúša konvertovať hodnotu v objekte sz na hodnotu celého čísla, ktoré reprezentuje dĺžku intervalu, na ktorom hľadáme Eratostenovym sitom všetky prvočísla. Na túto konverziu sa použije funkcia stoi, čo v skratke znamená string to integer (v slovenskom jazyku string na integer). Po konverzii sa na riadku 24 ešte testuje, či používateľ nezadal na vstupe číslo 0. Ak áno program nastaví premennú is_size_t na hodnotu false a skočí pomocou príkazu continue na opätovné vyhodnotene podmienky ďalšieho cyklu slučky while. Keďže v premennej is_size_t je opäť false program pokračuje v slučke while, kedy na riadku 17 je používateľ znova vyzvaný na zadanie hornej hranice intervalu Eratostenovho sita. Takto môže byť program zacyklený dovtedy, pokým používateľ nezadá platnú hodnotu na vstupe konzolovej aplikácie.  Poďme sa pozrieť teraz na to, keď používateľ nezadá hodnotu z rozsahu integrálneho typu (napr. neplatnú hodnotu “hsfu“). Už asi tušíte, že sa nejedná o hodnotu integrálneho typu, ale o nezmyselné znaky, ktoré síce môže používateľ zadať, pretože tieto hodnoty je možné priradiť typu string, ale konverzia tejto hodnoty na hodnotu typu integer sa nepodarí. Práve preto je v našom programe umiestnený na riadku 34 blok catch, ktorí túto výnimku zachytí. A čo sa vlastne stane ďalej ? No to isté, čo v prípade zadania 0, to znamená, že sa nastaví hodnota false do premennej is_size_t a program skočí pomocou príkazu continue na začiatok slučky while, kde sa opätovne v podmienke vyhodnotí, či má pokračovať výzvou používateľa na zadanie validnej hodnoty hornej hranice Eratostenovho sita, a keďže je negácia hodnoty v premennej is_size_t true, program aj tak urobí. A takto bude program dookola vyzývať používateľa na zadanie platnej hodnoty. V prípade, že používateľ zadá platnú hodnotu, program skočí do vetvy try, kde potom skočí do zápornej vetvy príkazu if (klauzula else na riadku 29), kde sa už hodnota is_size_t nastaví na true. Tým pádom program v tomto cykle vyskočí so slučky while, pretože už nespĺňa podmienku na ďalšie vykonanie cyklu. Keď používateľ zadal platnú hornú hranicu Eratostenovho sita, môže sa táto informácia použiť na alokáciu vektora o dĺžky iSZ (alokácia vektora s identifikátorom vNumberVektor), čo je implementované na riadku 41. Na riadku 42 je alokovaný vektor o dĺžke 0 (vektor s identifikátorom vPrimeVektor). Do tohto vektora budeme ukladať prvočísla, ktoré prejdú Eratostenovym sitom. Dĺžku 0 má vektor preto, že je možné do neho pridávať prvočíslo po prvočísle, až keď časť algoritmu učiní rozhodnutie, či číslo, ktoré sa vyberá z vektora vNumberVektor je prvočíslom alebo nie. Na riadku 44 začína for slučka, ktorá je vo svojich jednotlivých cykloch riadená iteračnou premennou i, ktorá sa v každom cykle inkrementuje, až pokým nedosiahne hodnotu iSZ. Táto for slučka vo svojom tele napĺňa vektor vNumberVektor číslami od 0 po 19 (pretože horná hranica, ktorú sme vymedzili v ukážke je 20). Vlastný algoritmus Eratostenovho sita začína na riadku 49, kde je iteračná premenná na začiatku cyklu inicializovaná na hodnotu 2. Prečo je tomu tak ? Pretože na prvých dvoch indexoch vektora (index 0 a 1) sú uložené čísla 0 a 1 a tie nepatria do množiny prvočísel. Toto je základná idioma, ktorú je potrebné si uvedomiť. Keby sme totiž delili nulou, program by vyhlásil chybu. Keby sme delili jednotkou, nedostali by sme nič iné ako pôvodné číslo. Práve preto sa testujú iba čísla od hodnoty 3. Prečo od 3, keď iterujeme od 2 ? Jedná sa o prvotnú podmienku, ktorú som spomínal. Ak teda číslo na indexe 2 sa bude rovnať 2, pridáme toto číslo do vektora vPrimeVektor, pretože o ňom vieme, že je najmenšie prvočíslo. Ostatné čísla už budeme testovať, to znamená, že ak bude index väčší alebo rovný 3, program testuje konkrétne číslo tak, že delí toto číslo číslami uloženými vo vektore vPrimeVektor (čo sú prvočísla) so zvyškom. To znamená, že berie do úvahy zvyšok po delení čísla prvočíslom. Ak je tento zvyšok po delení rôzny od nuly, našli sme ďalšie prvočíslo a to uložíme za vnútorným cyklom riadeným iteračnou premennou j (k tomu nám poslúži premenná typu bool, do ktorej pri nájdení prvočísla uložíme hodnotu true, ktorá indikuje tento stav), do vektora vPrimeVektor, ktorý reprezentuje hľadané prvočísla. Uložíme ho na posledný index pomocou metódy push_back, čo nám zároveň zaručuje usporiadanie hľadaných prvočísel od najmenšieho po najväčšie. Ak by bol zvyšok po delení rovný nule, testované číslo nie je prvočíslom a to znamená, že nastavíme premennú flag na false, skočíme pomocou kľúčového slova break na koniec for slučky (iteračná premenná j). Do vektora vPrimeVektor sa v tomto prípade nič neuloží, pretože v premennej flag je uložené hodnota false. vonkajšia slučka for sa ukončí, keď sú otestované všetky čísla uložené vo vektore vNumberVektor. Posledným testovaným číslom je teda číslo 19.  Po otestovaní všetkých čísel nasleduje zápis prvočísel do okna konzolovej aplikácie (viď. riadok 78 až 83), na čo využijeme objekt cout a slučku for. K zápisu samozrejme patrí aj prechod kurzora na nový riadok na riadku 85.  Potom sa do okna konzolovej aplikácie zapíše výzva, ktorou sa program používateľa pýta, či chce program ukončiť alebo nie. Ak používateľ stlačí kláves n, program pokračuje a používateľ je vyzvaný na opätovné zadanie hornej hranice Eratostenovho sita s tým, že do premennej is_size_t sa opäť uloží hodnota false. Ak by používateľ potlačil inú klávesu (čo znamená ukončenie programu), program skočí za vonkajšiu slučku while na riadok 97, funkcia main vráti operačnému systému 0 a celý program sa končí. Pripomínam, že na riadku 98 je pravá programová zátvorka, ktorá uzatvára telo funkcie main. Výpis programu main.cpp 1: #include <iostream> 2: #include <vector> 3: #include <string> 4: using namespace std; 5: 6: int main() 7: { 8: char c_end; 9: string sz = ""; 10: int iSZ; 11: bool is_size_t = false; 12: 13: do 14: { 15: while (!is_size_t) 16: { 17: cout << "Nacitaj hornu hranicu Eratostenovho sita: "; 18: getline(cin, sz); 19: 20: try 21: { 22: iSZ = stoi(sz); 23: 24: if (iSZ == 0) 25: { 26: is_size_t = false; 27: continue; 28: } 29: else 30: { 31: is_size_t = true; 32: } 33: } 34: catch (const std::exception&) 35: { 36: is_size_t = false; 37: continue; 38: } 39: } 40: 41: vector<int> vNumberVector(iSZ); 42: vector<int> vPrimeVector(0); 43: 44: for (int i = 0; i < (int)vNumberVector.size(); i++) 45: { 46: vNumberVector.at(i) = i; 47: } 48: 49: for (int i = 2; i < (int)vNumberVector.size(); i++) 50: { 51: if (i == 2) 52: { 53: vPrimeVector.push_back(vNumberVector.at(i)); 54: } 55: else 56: { 57: bool flag = false; 58: for (int j = 0; j < (int)vPrimeVector.size(); j++) 59: { 60: if (vNumberVector.at(i) % vPrimeVector.at(j) != 0) 61: { 62: flag = true; 63: } 64: else 65: { 66: flag = false; 67: break; 68: } 69: } 70: 71: if (flag) 72: { 73: vPrimeVector.push_back(vNumberVector.at(i)); 74: } 75: } 76: } 77: 78: cout << "Vypis prvocisel:" << endl; 79: cout << "----------------" << endl; 80: for (int i = 0; i < (int)vPrimeVector.size(); i++) 81: { 82: cout << vPrimeVector.at(i) << " "; 83: } 84: 85: cout << endl; 86: 87: cout << "Chces skoncit [a/n]: "; 88: 89: cin >> c_end; 90: cout << endl << endl; 91: 92: cin.ignore(); 93: is_size_t = false; 94: 95: } while (c_end == 'n'); 96: 97: return 0; 98: }Okno konzolovej aplikácie pri hornej hranici Eratostenovho sita 20[Image] Na obrázku možno vidieť, že výsledné prvočísla sa stotožňujú s prvočíslami, ktoré sme vypočítali analytickým spôsobom (viď. posledná tabuľka v texte). Dúfam, že vás príklad a program s Eratostenovym sitom zaujal, stačí už len, aby ste si to implementovali na svojom počítači. Tento blog napísaI lektor C++ kurzov Marek ŠURKA. Ak máš nejaké otázky, napíš ich do komentárov.

Tento rok nám frajeri z TC-39 (ak nevieš čo TC-39 je, čítaj ďalej) naservírujú novú verziu ECMAScript špecifikácie - novinky, ktoré môžeme ako vývojári používať pri programovaní v JavaScript-e. BigInt, optional chaining, Promise.allSettled, String.matchAll, globalThis a iné. O tom, aké problémy riešia tieto nové funkcionality si povieme v ďalšom blogu. Tento text je venovaný špecifikácii ECMAScript a okrem iného sa dočítaš: • prečo potrebujeme špecifikáciu na to, ako implementovať JavaScript Engine v prehliadači • prečo sa špecifikácia nevolá JavaScript, ale ECMAScript a čo je to vlastne tá ECMA • ako dlho trvá, kým sa nápad novej funkcionality jazyka JavaScript stane jeho súčasťou ECMAScript?V roku 1995 vyhrával oscary Tom Hanks s filmom Forest Gump, v rádiách fičal Gansta's Paradise od Coolia a web BBC vyzeral takto:[Image] 80% používateľov internetu surfovalo v prehliadači Netscape Navigator a Microsoft ešte len končil vývoj Internet Explorer-a. Ak ho vôbec niekedy dokončili. Nie všetci boli spokojní s tým, ako web vtedy fungoval: statický obsah, zdieľanie dokumentov a žiadny pohyb. Softvérový inžinier z Netscape - Mark Andreessen - chcel vytvoriť jazyk, ktorý by s ľahkosťou používali nielen vývojári, ale aj dizajnéri a do webov priniesli štipku interaktivity. Buttony a tak. Brendan Eich (meno si treba zapamätať - je to frajer) je človek, ktorý tento programovací jazyk začal tvoriť. Prvým pokusom bola implementácia jazyka SCHEME do prehliadača Netscape. Mimochodom - javisti v SUN Microsystems premýšľali nad spôsobom, ako spúšťať Java kód v prehliadači, čím tiež priniesli interaktivitu do webových stránok. Táto implementácia však nebola jednoduchá na používanie, a preto ostala voľbou korporátnych mastičov. Mocha (takto sa volala prvá verzia dnešného JavaScriptu) bola vytvorená ako alternatíva pre dizajnérov a vývojárov. Mocha » LiveScript » JavaScript vs JScriptVytvorenie prvej verzie Mocha trvalo len 10 dní. Neskôr bol tento jazyk premenovaný na LiveScript a potom na finálny JavaScript. Fun fact: slovo "Java" sa tam nedostalo náhodou - bol to však len marketingový spôsob, ako sa zviesť na popularite jazyka Java. Internet Explorer chcel tiež držať krok s dobou, a preto začali aj v MS pracovať na implementácii čohosi, čo bolo veľmi podobné JavaScriptu. Finálny jazyk sa volal JScript. Implementácia však bola natoľko odlišná od JavaScript-u, že tieto implementácie neboli navzájom kompatibilné! Výsledkom bola skutočnosť, že nebolo možné vytvoriť jeden web, ktorý by fungoval v oboch prehliadačoch. Tak vznikli vtedy slávne nálepky do footerov: "Best viewed in Internet Explorer" a "Best viewed in Netscape Navigator".[Image] Tvoriť weby v tej dobe nebola žiadna sranda, vývojári volali po štandarde, ktorý zjednotí implementácie JavaScriptu a JScriptu. Preto bol vytvorený štandard ECMAScript, ktorý zastrešila organizácia ECMA International. Tá fungovala už dávno predtým a jej úlohou bolo práve vytvárať štandardy pre informačné a komunikačné systémy. Od novembra 1996 existuje teda štandard ECMAScript, ktorý popisuje, ako má byť implementovaný JavaScript Engine. Fun fact: štandard nemôže niesť ikonický názov JavaScript, pretože na toto slovo až do dnešného dňa vlastní copyright firma Oracle. ECMA-262 a TC-39 - whaaat?ECMA International zastrešuje veľa štandardov, ten, ktorý sa týka implementácii JavaScriptu dostal číslo 262. ECMA-262 je teda názov štandardu, ktorý opisuje implementáciu JavaScriptu. Nie je to žiadne príjemné čítanie, aha. Komisia (rozumej: živé bytosti, ľudia), ktorá rozhoduje o tom, aké nové funkcie bude nová verzia JavaScriptu obsahovať, dostala zase názov TC-39. Členom tejto komisie nie je hocikto. Sú to frajeri - vybraní ľudia, ktorí zastupujú veľké firmy pôsobiace na online trhu (Facebook, PayPal, Google, Amazon, Mozilla...)[Image] Nová funkcionalita v JS - schvaľovací procesČlenovia TC-39 organizujú meetingy (väčšinou online) každé dva mesiace. Cieľom týchto meetingov je dopodrobna rozkecať a zanalyzovať, ktoré funkcie bude obsahovať nová verzia ECMAScript, alebo aké opravy budú v tejto verzii vykonané. Zaujímavé je, že táto komisia funguje na princípe zhody - takmer všetci členovia komisie musia súhlasiť s návrhom, aby sa ním čo i len začali zaoberať. Celkom zaujímavé je napríklad sledovať, ako sa dostala do JavaScript-u podpora pre BigInt - brutálne veľké čísla. Lebo v JavaScripte sme doteraz mohli používať len strašne veľké čísla. Stage 0Každý návrh začína na takzvanej nultej úrovni - Stage 0. Niektorý z členov TC-39 vytvorí dokument, ktorý popisuje danú funkcionalitu a aký problém rieši. Na meetingu členov TC-39 tento problém prednesie a členovia rozhodli, že napr. BigInt je super vec a posunuli ho do ďalšieho Stage-u. Stage 1Stage 1 je parádny úspech a zároveň to znamená, že niekedy v budúcnosti bude pravdepodobne daná funkcionalita súčasťou JavaScriptu. Všetkým (alebo takmer všetkým) členom TC-39 sa tento nápad páči a súhlasia s ním. Môže to však trvať roky. BigInt funkcionalita musí byť ešte podrobnejšie popísaná, musí obsahovať príklady, ako sa bude používať a analýzu, či to neprinesie aj nejaké problémy. Stage 2Takzvaný Draft. V tejto fáze je viac menej isté, že funkcionalita bude súčasťou JavaScript-u a preto musí byť ešte podrobnejšie popísaná. Toto je tiež stage, kedy sa premýšľa nad vhodnou syntaxou a rôznymi detailami používania novej funkcionality. V prípade BigInt funkcionality napr. členovia rozhodli, že bude vhodné, ak BigInt číslo bude obsahovať na konci znak n - aby prehliadač (engine) vedel, že pracuje s brutálne veľkým číslom, a nie len strašne veľkým číslom. const bigIntCislo = 12345n; const obycajneCislo = 12345; Stage 3Funkcionalita je takmer hotová a potrebuje feedback od vývojárov a vonkajšieho sveta. Všetci testujú BigInt vo svojich programoch. Tvorcovia internetových prehliadačov sa predbiehajú, kto z nich bude podporovať BigInt ako prvý - pretože implementovať BigInt už má zmysel. Stage 4Všetko je otestované a BigInt je súčasťou špecifikácie ECMAScript. Hotovo. ZáverCelý proces napr. v prípade BigInt trval 2 roky. Viem si predstaviť, že schvaľovanie niektorých ešte komplexnejších funkcionalít môže trvať ešte dlhšie. Frajerom z TC-39 ale môžeme ďakovať za to, že do JavaScriptu sa dostávajú naozaj len veci, ktoré dávajú zmysel.

Kým sú školy zatvorené, prežívajú neľahký čas rodičia, učitelia i deti. Ale vďaka jednoduchým nástrojom sa domáce vzdelávanie môže stať zaujímavým a kreatívnym zážitkom. Túto myšlienku si osvojili aj v spoločnosti Amazon a rozhodli sa ponúkať bezplatné online webináre pre deti. Amazon nadviazal partnerstvo so združením Learn2Code, ktoré pre širokú verejnosť poskytuje kurzy tvorby webstránok, programovania webových a mobilných aplikácií a ďalšie témy. Ich cieľom je sprístupniť mladej generácii digitálne vzdelávanie, učia ich rozumieť marketingu, pracovať s grafikou a videom. V rámci partnerstva spoločnosť Amazon zastrešuje sériu webinárov Code Jungle Slovensko pod taktovkou skúsených odborníkov z praxe z Learn2Code. Všetky webináre, ktoré sa budú konať 2-krát do týždňa, vždy v pondelok a štvrtok budú pre všetkých účastníkov vďaka spolupráci s Amazonom úplne zadarmo až do konca júna 2020. Webináre sú určené pre deti približne od 10 rokov. Počas webinárov sa zoznámia s programovaním v jazyku Scratch a vytvoria si niekoľko atraktívnych hier. Prvý sa bude konať vo štvrtok 23. 4. 2020, od 15:00. Každý z webinárov bude trvať 75 minút a dajú sa absolvovať aj jednotlivo. Záznam všetkých webinárov bude dostupný na Learn2Code YouTube kanáli. „Prostredníctvom týchto bezplatných online webinárov, chceme osloviť deti, ktoré zostávajú doma, a podeliť sa s nimi o vedomosti a zručnosti budúcnosti kreatívnym a pútavým spôsobom,“ povedala Blanka Fijołek, CEE PR & komunitná manažérka spoločnosti Amazon. Druhou časťou tejto spolupráce je poskytnutie všetkých online kurzov pre deti od Learn2Code účastníkom od teraz až do konca júna 2020 bezplatne. Ide o 15 online kurzov, ktoré pozostávajú z 30 vyučovacích hodín a účastníci dostávajú aj domáce úlohy na precvičenie preberanej látky. Kurzy slúžia aj ako podklad pre učiteľov informatiky. „Sme veľmi radi, že vďaka spolupráci s Amazonom môžeme poskytnúť všetky prebiehajúce online kurzy pre deti až do konca júna zadarmo“, povedal Marián Kristeľ marketing & operations z Learn2Code a dodal: „žijeme v mimoriadnej situácii a takto chceme pomôcť rodičom a tiež naučiť zábavným spôsobom deti niečo nové a užitočné“.  Kompletný zoznam kurzov a prihlasovanie nájdete tu. O webinároch Code Jungle Slovensko:Webináre budú prebiehať 2x týždenne online, cez nástroj na webináre ZOOM. Zamerané sú na programovanie hier v prostredí Scratch. Rozsah vyučovacej jednotky je 60 minút plus 15 minút priestor vyhradený na otázky. Počas webinárov sa budú programovať veľké hry ako napr. Flappy Bird, Pacman, Super Mario a ďalšie. Vek účastníkov sa odporúča minimálne 10 rokov. Potrebný je vlastný laptop alebo počítač. Do konca júna 2020 zorganizujeme takmer 20 webinárov. Jednotlivé webináre budú zverejnené na YouTube a budú dostupné pre všetkých zdarma. Kompletný zoznam webinárov a všetky informácie nájdete tu. Ako sa môžete zúčastniť webinárov?UPDATE: Webináre Code Jungle boli ukončené. 

Na začiatku, keď človek vstupuje do Data Science je veľmi dôležité pochopiť, čo sa skrýva za rôznymi označeniami. Ľudia si vedia niektoré pojmy mýliť a preto by som v tomto článku rád veľmi zrýchlene prešiel cez niektoré základné súčasti. Data Science je procesZa týmto výrazom sa skrýva celá postupnosť úloh, ktoré musí datascience inžinier vykonať. Prvá fáza je silne prepojená s biznisom. Používajú sa tu preto rôzne biznis výrazy (Business Intelligence). Ako efektívne vieme využiť softvér na dosiahnutie cieľov firmy? Pracovať pre firmu ako data scientist si vyžaduje pochopenie potrieb biznisu. V tejto fáze je tiež veľmi dôležité odkomunikovať, aké sú možnosti Data Science a čo je možné reálne dosiahnuť a čo nie. Veľa manažérov totiž nerozumie technickej stránke veci a ty ako datascience inžinier si tam na to, aby si im to vysvetlil ľudskou rečou. Druhá fáza je príprava dát. Nejaké dáta môže mať firma už nazbierané, iné treba kúpiť alebo nájsť nový spôsob ako zozbierať to, čo potrebuješ. Takže tu sa budeš hrabať v databázach, vyťahovať rôzne dáta, spájať všetko dokopy do nejakého zmyslupného celku. Taktiež musíš vedieť vizualizovať tieto dáta, aby si videl, čo máš na ruke. Treba si overiť, že dáta majú tú kvalitu, akú očakávaš. Často sa totiž stáva, že dáta sú chybné, nekvalitné, v iných jednotkách a podobne. Na to si musíš dávať veľký pozor. V tretej fáze začneme pracovať na modeli. To, čo sme zistili v predchádzajúcich krokoch, musíme "preložiť" do reči machine learning. Aký model použiť (vzhľadom na to, aké máš dáta), aké informácie sa z modelu vieme dozvedieť a ako to súvisí s biznisom. Štvrtá fáza by nám mala vypľuť hotový model pripravený na používanie. Tu všetky tie naše úvahy a predpoklady musíme pretaviť do kódu a natrénovať model na dátach. Znie to jednotucho, ale nie je to úplne easy. Hlavne to záleží od toho, aké kvalitné dáta máš k dispozícii.  Piata fáza sa opäť dotýka silne biznisu. V prvom rade musíme vedieť zhodnotiť, či model skutočne rieši náš problém, ktorý sme chceli vyriešiť a či je v tom dobrý. Tu zvykneme vytiahnuť ďalšie dáta, ktoré model ešte nevidel (testovacie dáta) a otestovať úspešnosť modelu. Výstupom by mala byť krásna prezentácia so všakovakými grafmi a vysvetlivkami, aby to tí "z hora" pochopili a dali ti palec hore.  Machine LearningMachine Learning je súčasťou Data Science a venuje sa algoritmom, programovaniu a trénovaniu modelu. Tento výraz si ľudia zamieňajú s umelou inteligenciou. Aby sme v tom mali jasno, umelá inteligencia využíva techniky machine learning, aby napodobnila ľudskú inteligenciu vo všeobecnosti. Umelá inteligencia sa zaoberá aj tým, ako ľudia interagujú s inteligentným agentom a aby sa ľudia cítili pohodlne, keď interagujú so strojom. Čiže je tam toho zahrnutého oveľa viacej (napr. aj psychológia). Machine Learning je tu a teraz a dennodenne sa používa. Sú to pokročilé algoritmy a techniky, ktoré spracujú nejaké dáta a vypľujú výsledok. Sú úzko špecializované na jednu a jedinú úlohu. ML techník a algoritmov je mnoho a každý rieši určitý malinký podiel tej umelej inteligencie. SlovníkToto odvetvie sa len tak hemží rôznymi výrazmi. Tieto stránky obsahujú základné výrazy, na ktoré určite narazíš a je dobré vedieť, čo znamenaju: • https://towardsdatascience.com/the-new-data-scientist-glossary-4a2c14bf550 • http://www.datascienceglossary.org/ • https://developers.google.com/machine-learning/glossary/ DatasetyExistuje viacero stránok, ktoré ponúkajú svoje dáta verejne a zadarmo. Inak väčšinou treba za dáta tvrdo platiť a kopec firiem si na zhromažďovaní dát vytvorili biznis. Googlenie určite pomôže nájsť mnohé stránky, ktoré ponúkajú svoje dáta. Tu je zoznam niekoľkých populárnych stránok: • https://www.kaggle.com/datasets • https://data.world/ • https://archive.ics.uci.edu/ml/index.php • http://academictorrents.com/ • https://www.reddit.com/r/datasets/ • https://datasetsearch.research.google.com/ Ak chceš vedieť viac o Data Science a Machine Learningu, prihlás sa do môjho online kurzu Python Data Science. Ak máš pripomienky alebo otázky k článku, smelo sa pýtaj v komentároch.

V tomto článku sa pozrieme, čo je to konštruktor v Jave (constructor in java). Na čo sa používa? Čo je to?  Trieda slúži na opis a výrobu objektov. Skúsme teraz porozmýšľať nad reálnym objektom – napríklad auto. Ak chceme opísať auto do programu, tak na opis auta použijeme triedu.  Čo má auto? Aké vlastnosti? Má počet dverí, značku, EČV, objem kufra a ďalších xy vecí. Nie všetky budeme používať. V našom projekte si vytvoríme novú triedu:[Image] Pomenujeme ju Auto a napíšeme tam globálne premenné. public class Auto { int doorCount; String brand; String plateNumber; }Teraz si vytvoríme objekt typu Auto. Na výrobu objektov budeme používať konštruktor. Konštruktor ako názov naznačuje slúži na skonštruovanie nového objektu. Bez toho, aby si ty sám napísal nejaký konštruktor, tak máš jeden dostupný automaticky. Tento sa volá – bezparametrický konštruktor – je to akoby metóda, ktorá na vstupe nemá parametre. Preto je možné vyrobiť nový objekt pomocou new Auto(); public class Auto { int doorCount; String brand; String plateNumber; public static void main(String[] args) { Auto auto = new Auto(); } }V programe sme použili new Auto() aj keď nič takéto nemáme napísané. Čo môžeme spraviť, je napísať si takýto konštruktor sami. public class Auto { int doorCount; String brand; String plateNumber; public Auto() { } public static void main(String[] args) { Auto auto = new Auto(); } } Do vnútra tohto konštruktoru si môžeme teraz napísať ľubovoľný kód. Konštruktory sa najčastejšie využívajú popri výrobe nového objektu aj k nastaveniu dát. Napríklad, ak chcem vyrobiť auto, ktoré je značky Škoda, tak vyrobím nový – druhý konštruktor, ktorého vstupný parameter bude práve počet dverí. Volať chceme Auto auto = new Auto(“Škoda”); public Auto(String brand) { }Čo ale spravíme s touto premennou brand, ktorú máme ako parameter? Ak pouvažujeme, tak chceme nastaviť globálnu premennú brand pre tento nový objekt. Ale ako poviem, že globálna premenná brand nech sa rovná tomu, čo je v parametry metódy brand?  Spravím to pomocou kľúčového slova this. Slovo this sa odkazuje na práve tento nový objekt, ktorý konštruujeme. Teda this sa viaže na novo vyrobený objekt z triedy Auto. Po správnosti by som mal povedať, že this odkazuje na inštanciu (instance) objektu. Pomocou konštruktoru vyrobíme novú inštanciu triedy Auto. Ak vyrobím 5 objektov, tak som vyrobil 5 inštancií triedy Auto. Takže this.brand ukazuje kam? Slovo this ukazuje na danú inštanciu objektu a cez bodku pristupujem k veciam dostupným v danej inštancii auta. Čo je tam dostupné? Teraz sú dostupné globálne premenné. Tak spravím: public Auto(String brand) { this.brand = brand; }public static void main(String[] args) { Auto auto = new Auto("Škoda"); }Po zavolaní tohto konštruktoru mám v premennej auto odkaz na objekt Auto s nastevným brand na Škoda. Takto si teraz môžem vytvárať nové inštancie typu Auto. public static void main(String[] args) { Auto auto = new Auto("Škoda"); Auto auto2 = new Auto("Škoda"); } Sú tieto dve autá rovnaké? Nie, nie sú, aj keď majú taký istý brand. Prečo? Lebo ak voláme slovíčko new, tak sa vytvára vždy úplne nový objekt v pamäti. Ukážka konštruktoru, kde nastavujeme všetky globálne premenné. V IDEI stlač ALT+Insert a vyber konštruktor – následne označ všetky premenné. Tieto premenné sa inak nazývajú aj fieldy.[Image] public Auto(int doorCount, String brand, String plateNumber) { this.doorCount = doorCount; this.brand = brand; this.plateNumber = plateNumber; } public static void main(String[] args) { Auto auto = new Auto("Škoda"); Auto auto2 = new Auto("Škoda"); Auto auto3 = new Auto(4, "Opel", "CCdddDD"); }Nové objekty môžeš vytvárať kde chceš a kedy chceš. Teraz som to robil v metóde main priamo v triede Auto. To ale samozrejme väčšinou robiť nebudeš. Viac o konštruktoroch v Jave a Java programovaní sa dozvieš v našich online kurzoch Java a OOP pre začiatočníkov a Java pre pokročilých. Ak máš nejaké otázky k tomuto blogu, napíš ich do komentárov 👇

V tomto úvodnom článku do série pokročilá java sa pozrieme na zúbok kolekciám (collections in java). Kolekcie sú akoby kontajnery, ktoré v sebe držia ďalšie objekty. Inak môžeme kolekcie chápať aj ako zoznamy. Zoznam telefónnych čísel. Zoznam osôb. Zoznam áut. Zoznam súborov. Zoznam čísiel .... Pri kolekciách budeme hovoriť o Rozhraní, Implementácii a Algoritmoch.  Java collection framework – Java sama o sebe poskytuje niekoľko kolekcií. Poskytuje nám ich implementácie a aj algoritmy na vyhľadávanie, vkladanie, triedenie a podobne. Rozhrania kolekcií v tomto frameworku sú generické. Teda umožňujú do nich vkladať rôzne typy objektov. Pamätajte, že Java je striktne typový jazyk a do premennej typu String proste int nedáš, musí tam ísť iba String. Ku generikám sa ešte dostaneme v neskoršom článku. [Image] Zoznam rozhraní Java collection frameworkuCollection – top v hierarchii, používa sa na presun kolekcii, manipuláciu kde sa požaduje aby tam prišla akákoľvek kolekcia. Do Collection môžeš vložiť akýkoľvek typ kolekcie, ktorý rozširuje túto kolekciu.  Set – nemôže obsahovať duplicity  List – zoznam, môže obsahovať duplicity, poradie elementov je zachované pomocou indexov  Queue – FIFO – first in first out, čo príde prvé do tejto kolekcie tak z nej aj prvé odíde, niektoré implementácie majú výnimky  Deque – FIFO aj LIFO (last in first out) - elementy môžu byť vkladané aj vyberané z oboch koncov  Map – object ktorý mapuje objekty k ich kľúčom, nemôže obsahovať totožné kľúče  SortedSet a SortedMap – sú vlastne zoradené Map a Set Implementácie (najpoužívanejšie sú zvýraznené boldom): SetEnumSet, HashSet, LinkedHashSet, TreeSetListArrayList, LinkedList, Stack, VectorMapEnumMap, HashMap, LinkedHashMap, TreeMapSortedSet NavigableSetTreeSetSortedMap NavigableMapTreeMapQueueLinkedList, PriorityQueue  SetNeobsahuje duplicitné elementy – lepšie povedané nemôže obsahovať duplicitné elementy.  HashSet – neuchováva poradie v akom boli elementy vložené ale pracuje najrýchlejšie  LinkedHashSet – uchováva poradie elementov v akom boli vložené  TreeSet – poradie elementov je zoradené podľa ich hodnôt, je pomalší   Majme kolekciu, ktorá obsahuje elementy, ktoré sú duplicitné. Ako z nej najrýchlejšie získame kolekciu, ktorá nemá duplicity? Collection<Type> noDups = new HashSet<Type>(c);  Funguje to tak, že z kolekcie sa vytvorí Set. A Set už z definície nemôže obsahovať duplicity. Pridanie elementov do Setu: Set<String> set1 = new HashSet<>(); String s = "e"; set1.add("element1"); set1.add("element2"); set1.add("element3"); set1.add("element4"); set1.add(s);Je element v kolekcii?  System.out.println(set1.contains("e")); //true     Odstránenie elementu z kolekcie: set1.remove(s);Prechádzanie cez Set:  Iterator i = set1.iterator(); while (i.hasNext()){ System.out.println(i.next()); }for(String s : set1) { System.out.println(s); }Spýtam sa, či všetky elementy zo set1 sú aj v set2 set1.containsAll(set2)); Odstránim z set1 všetky zhodné elementy so set2 set1.removeAll(set2);Všetko zo set2 pridám do set1 set1.addAll(set2);ListUchováva poradie elementov. Elementy sú prístupné aj pomocou indexov. Je možné do už vytvoreného Listu pridať nové elementy aj na indexy ktoré sú obsadené – elementy sa posunú. Môžeme v nich vyhľadávať indexOf a lastIndexOf. Pri Listoch si musíme dávať veľký pozor na to, aby sme nezhodili program kvôli prístupu k neexistujúcim elementom – respektíve k neexistujúcim indexom v Liste. Napríklad, máš List so 4 elementami a chceš pristúpiť k 6-temu elementu.  Základné pomocné algoritmy, špecifické ku List:  • sort — zotriedi elementy v Liste  • shuffle — náhodne pomieša elementy v Liste.  • reverse — otočí poradie elementov v Liste  • rotate — otočí poradie všetkých elementov od špecifického indexu  • swap — prehodí elementy z Listu na špecifikovaných indexoch  • replaceAll — nahradí všetky výskyty špecifikovanej hodnoty za druhú špecifikovanú hodnotu  • fill — prepíše všetky elementy v Liste za špecifikovanú hodnotu  ArrayList – prispôsobuje svoju veľkosť, základné polia museli mať špecifikovanú dĺžku pri vytvorení, nemohli rásť alebo sa zmenšovať  LinkedList – iná implementácia, rozdielu sú v časových záťažiach s rôznymi operáciami nad Listami  Pridanie elementov do Listu: List<String> list = new ArrayList<>();          list.add("list1");          list.add("list2");          list.add("list3");          list.add("list4");          list.add("list5");  Výber elementu z listu na indexy 1:         list.get(1);  Je prázdny?         list.isEmpty();  Pridaj na pozíciu 2:         list.add(2,"list2b");  Odstráň element:         list.remove("list1");           list.remove(4);  Rôzne manipulácie:         Collections.sort(list);          Collections.shuffle(list);          Collections.reverse(list);          Collections.rotate(list,2);          Collections.swap(list, 0, 1);          Collections.replaceAll(list, "list4", "new list4");          Collections.fill(list,"Jaro");  MapMapa obsahuje hodnoty viazané na kľúč. Takže to máme po anglicky key – value hodnoty. Kľúče musia byť unikátne.  HashMap – nedrží si poradie, náhodné usporiadanie  LinkedHashMap – drží poradie  Vloženie do Mapy: Map<Integer,String> map = new HashMap<>();          map.put(10,"jaro");          map.put(1,"fero");          map.put(3,"duro");          map.put(4000,"karol");          map.put(4000,"peter"); // prepise predchádzajúci element  Získame a vypíšeme hodnotu elementu s kľúčom 1:         System.out.println(map.get(1));  Prechod cez elementy Mapy:         for(Map.Entry m : map.entrySet()){              System.out.printf("key %d, value %s %n",m.getKey(),m.getValue());          }          for(Integer k : map.keySet()){              map.get(k);                  }

Kotlin a Java sú kompatibilné programovacie jazyky. V tom zmysle, že ak skompilujeme Java kód, tak sa vytvorí bytecode v súbore .class. Ak skompilujem Kotlin kód, tak sa vytvorí bytecode v súbore .class. Teda, či pracuješ v Kotline alebo v Jave, tak nakoniec budeš mať kód, ktorý si bude rozumieť a ktorý dokáže bežať tam, kde dokáže bežať JVM – java virtual machine.  V tomto článku vám chcem ukázať to, prečo bol Kotlin vytvorený – aby nám čo najviac zjednodušil písanie kódu. Predstav si, že chceš napísať triedu Auto. Tá má fieldy názov a počet dverí. Tieto fieldy budú private a final – teda po prvom nastavení ich nemôžeš zmeniť. Prístup k týmto fieldom môžeš spraviť len cez public get metódu. Zároveň, vieš zostrojiť auto tak, že mu zadáš len názov. Ak bude zadaný len názov, tak počet dverí bude automaticky 4. Ak zadáš názov a počet dverí, tak sa fieldy nastavia tak, ako sme to zadali v konštruktore. Kód v JaveTakto bude vyzerať kód napísaný v Jave: public class Auto { private final String nazov; private final int pocetDveri; public Auto(String nazov) { this(nazov,4); } public Auto2(String nazov, int pocetDveri) { this.nazov = nazov; this.pocetDveri = pocetDveri; } public String getNazov() { return nazov; } public int getPocetDveri() { return pocetDveri; } }Najprv máme dva privátne final fieldy: private final String nazov; private final int pocetDveri;Potom konštruktor, ak chcem vytvoriť objekt auto len pomocou názvu: public Auto2(String nazov) { this(nazov,4); } Konštruktor, ak chcem vytvoriť auto a nastaviť názov a počet dverí: public Auto2(String nazov, int pocetDveri) { this.nazov = nazov; this.pocetDveri = pocetDveri; }A nakoniec get metódy, aby sme mali prístup k daným fieldom: public String getNazov() { return nazov; } public int getPocetDveri() { return pocetDveri; }Ako to spravím v Kotline?Potrebujem tento kód: class Auto (val nazov: String, val pocetDveri: Int = 4) { }To je všetko, tých 20 riadkov v Jave je jeden riadok kódu v Kotline. Za Auto sú zátvorky – to je primárny konštruktor, v ktorom sa nastavujú takzvané property.  Prvá property je nazov, ktorá je val – val znamená, že hodnota sa nemôže neskôr meniť. Druhá property má nastavené = 4, to znamená, že ak chcem vytvoriť auto len zadaním názvu, tak sa automaticky pocetDveri nastaví na 4. Takto vytvorím Auto zadaním oboch property a pod tým je prístup k property cez bodku: val skoda = Auto("Skoda", 5) skoda.nazov skoda.pocetDveriVytvorenie auta len s názvom: val auticko = Auto("Skoda")Záver Páči sa ti tento prístup? Chceš vedieť viac o programovacom jazyku Kotlin? Sleduj Learn2Code a verím, že nájdeš čo hľadáš. Pripravovaný kurz o Kotline zverejníme už čoskoro.

JUnit framework úvodPredstav si úplne jednoduchú metódu, ktorá má za úlohu spočítať dva vstupné parametre metódy. public static int sum(int number1, int number2){ return number1 + number2; }Ako by si otestoval túto metódu? Zavolal by si danú metódu, a následne by si výsledok porovnal s očakávanou hodnotou. Ak by metóda nevrátila očakávanú hodnotu, tak by si napísal hlášku, že test neprešiel, ak by vrátil očakávanú hodnotu, tak by si napísal, že test prešiel. int sumNumber = sum(1, 4); if(sumNumber!=5){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Čo som spravil, je to, že náš kód som porovnal s jedným možným prípadom výsledku. Po anglicky sa stretneš s názvom test case. Teda som zatiaľ spravil jeden test case.  Ty by si mal overiť niekoľko test casov. Svoj kód musíš vystaviť „stresu“. Teda si napíšeš niekoľko ďalších test casov. Napríklad, ako to bude pracovať s nulou: int sumNumber = sum(1, 0); if(sumNumber!=1){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Alebo ako to bude pracovať s negatívnym číslom: int sumNumber = sum(1, -10); if(sumNumber!=-9){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Toto boli takzvané pozitívne testy. Test si pokladal za passed – za úspešný – vtedy ak bola splnená podmienka. Ty vieš ale napísať aj takzvané negatívne testy. Kde test prešiel ak nebude splnená podmienka. Napríklad test prejde ak sum 2 a 2 nie je 5 a podobne. int sumNumber = sum(2, 2); if(sumNumber!=5){ System.out.println("Test passed."); }else{ System.err.println("Test failed."); }Náš kód sme vystavili rôznym test casom. Ak testy prejdú, tak metóda je ošetrená určite viac – je viac spoľahlivá ako keby sme nenapísali, žiaden test case.  Čo sme spravili? Pripravili sme si testy. Poskytli sme vstupné parametre testom – rôzne čísla na spočítanie. Spustili sme testy a poskytli sme aj očakávané výsledky. Následne sme vypísali hlášky, či testy prešli alebo nie.  Ak by sme mali ďalšie metódy, ktoré by sme museli otestovať, tak by sme napísali ďalšie testy. Spravili by sme vlastne tie isté kroky ako pri testovaní prvej metódy.  Čo majú prvé testy odlišné od druhých testov? Voláme iné metódy, máme iné parametre testov a máme iné požadované výsledky.  Čo majú prvé testy spoločné s druhými testami? Testy sme spustili – na spustení testov nie je nič odlišné. Verifikovali sme výsledky – verifikovanie prebehlo aj v prvom aj v druhom prípade a následne sa v oboch prípadoch napísali hlášky na konzolu.  JUnit framework nám uľahčí spôsob, akým budeme spúšťať testy a aj spôsob akým sa používateľovi oznámia výsledky testov. Spustenie, verifikovanie a vypísanie hlášok bude riadiť JUnit framework. My povieme JUnitu – tu máš môj test kód a ty ho teraz spusti a postaraj sa o to. JUnitu povieme, tento výsledok očakávam, tieto údaje vkladám – prever to. JUnit to preverí a nám oznámi v peknej čitateľnej forme, či testy prešli a ak neprešli, tak nám povie presne, ktoré testy neprešli.[Image] JUnit bol mnoho rokov vo verzii 4. Verzia 5 nie je priamo kompatibilná s verziou 4, ale tvorcovia JUnit 5 pripravili api, cez ktorú vieme komunikovať aj so starými testami – tá sa volá Vintage. Ďalej nové api sa volá Jupiter. Tieto api potom spoliehajú na core frameworku – teda zdroj – kód, ktorý sa stará o všetko ostatné. Spúšťanie testov a podobne. Plus máš možnosť napísať si svoje vlastné api, ktoré potom bude tiež využívať core frameworku.  Ak budeš používať Jupiter plus core, tak si do projektu musíš stiahnuť tieto závislosti. My budeme používať maven pre tieto účely.  Vývojové prostredia ako IntelliJ IDEA alebo Eclipse majú zabudovanú integráciu s JUnit 5 frameworkom a tak môžeme testy spúšťať pomocou týchto vývojových prostredí. Ak ťa táto téma zaujíma viac, sleduj online kurz JUnit a TDD pre programátorov.

„Môžeme sa dnes na hodine hrať?“ To je otázka, s ktorou sa stretávam na hodinách počas krúžkov programovania.  Keď som začínal s učením, veľmi ma trápilo, aký postoj zaujať k žiakom. Predstavoval som si rôzne katastrofické scenáre, keď žiaci začnú robiť nezbedu od odvrávania až po demolovanie učebne.  Ako napomenúť deti?  Ako spacifikovať nezbedníkov?  Ako ich donútiť spolupracovať?  Ako sa odprezentovať, aby som nebol za hlupáka?  Ako im správne vysvetliť látku?  A to najdôležitejšie: Ako sa postaviť pred dav ľudí, ktorý vám v lepšom prípade venuje pozornosť, a byť schopný zo seba vysúkať zmysluplnú vetu? Začínal som so zákerným slniečkomNejaké skúsenosti som mal s doučovaním spolužiakov na vysokej škole. Pamätám si, ako sme trávili sobotné večery na Skype, kde sme sa snažili donútiť to zákerné slniečko, aby po spustení malo tvar ako na zadanom obrázku.  Neskôr som pomáhal spolužiakom pochopiť, čo sa deje s ich domácou úlohou.  Nakoniec som do nich tĺkol schopnosti ako si rozobrať zadanie, naplánovať postup, aby samostatne naprogramovali skúškový program.  Nedá mi nespomenúť, ako sa mi na strednej škole rozbil počítač a ja som maturitné otázky programoval s ceruzkou na papieri.  Čo ale stálo za tým, že som zvládol nakresliť slniečko a potom pripravoval spolužiakov na skúšku? Bol to ten skvelý pocit, že som v podstate z ničoho vytvoril funkčný program, hrateľnú hru, svet s vlastnými postavami. [Image] Trénujeme hlavu – každý po svojomPri programovaní si trénujeme to, čo máme v hlave. Musíme myslieť aj na to, že nie každý sa s tým ľahko popasuje. Už som počul aj sťažnosti od detí, aký je to útok na mozog. Deti radi trávia čas pri počítači. Nie každý sa však chce učiť zložité algoritmy. Je potrebné ich naučiť, že počítač nie je len na hranie. Je to aj nástroj, ktorý im umožňuje prejaviť sa. (To by sa ale mohli naučiť aj niektorí rodičia 😊.) Vedú k tomu viaceré cesty. Keď som prvýkrát otvoril prostredie Scratch, bol som nadšený. Prostredie mi ponúka všetko, čo potrebujem na vytvorenie vlastného sveta.  Tu máš, pohraj sa s tým, experimentuj, uvidíme, čo z toho vznikne.  Nepotrebuješ vedieť zložité informácie, čo sa za tým skrýva alebo prečo to tak funguje.  Prostredie ti napovie, toto s týmto sa dá spojiť, a vznikne tamto...  Scratch umožní používateľovi vytvoriť veľmi rýchlo jednoduchú hru. Postačí mi zopár klikov a už mi postavička pojedá jabĺčka a pripočítava skóre. Potom to už ide samé.[Image] Počítačové hry nie sú zloŽiaci sa tešia na hry, ktoré vytvoríme. A potom začínajú prichádzať otázky: „Kedy si naprogramujeme hru ako GTA V?“ Na to však musím odpovedať, že hru, ktorú vytváralo tisíc ľudí niekoľko rokov, si za jedno popoludnie v Scratchi nenaprogramujeme.  Keď si prejdeme základy, púšťame sa do skutočného programovania hier. Často sa pýtam detí na ich vlastné nápady, ktoré potom spolu realizujeme. Snažím sa tak v deťoch podporiť kreativitu. Chcem, aby rozmýšľali nad vlastnými schopnosťami a možnosťami prostredia Scratch.  Niekto môže namietať, že počítačové hry sú zlo, ktoré kazí dnešnú mládež. Ja však hovorím, že existujú hry, ktoré vedia deťom veľa priniesť: modelovanie v Minecrafte, manažment a plánovanie v Total War, simulácia života v Simse, budovanie svetov v Age of Empires.[Image] Autorom blogu je Ľuboš Jaroš Ľubošove vzdelávacie podklady ku Scratchu nájdete tu. Mgr. Ľuboš JAROŠ je absolvent magisterského stupňa štúdia učiteľstva matematiky a informatiky na FMFI UK (2015). Od začiatku vysokoškolského štúdia sa venoval didaktike programovania, či už v školských prácach alebo pri vedení krúžkov programovania pre žiakov 1. a 2. stupňa, v čom úspešne pokračuje doteraz. Vytvoril kompletné vzdelávacie podklady a videotutoriály pre programy Scratch Junior a Scratch Starter. Je autorom knihy Scratch Starter - Programovanie pre deti (2017). 3 roky na vyžiadanie vedie hodiny didaktiky pre učiteľov informatiky. Jeho obľúbeným pracovným nástrojom je programovacie prostredie pre deti s názvom Scratch.