5 hier, ktoré ťa spravia lepším dizajnérom

Čo je to vlastne podcast a kde sa tento pojem vzal?Všetko začalo na začiatku 21. storočia, kedy sa známy americký televízny hlásateľ, rozhlasový moderátor, spisovateľ a blogger Adam Curry začal podieľať na vývoji prvých metód šírenia jednotlivých sád informácií zvukových, audio, či video záznamov, ktorým sa začalo hovoriť podcasty. Podľa verejne dostupných internetových zdrojov slovo vzniklo spojením slov z prehrávača iPod (Pod = Personal On Demand) firmy Apple s anglickým slovom broadcasting (vysielanie). Aktuálne sa jedná o jednu z najviac rozšírených foriem zdieľania najrôznejších informácií vzdelávacieho, zábavného, či iného charakteru najčastejšie vo formáte MP3. Podcasty sú tiež často súčasťou webových stránok obsahujúce RSS (Rich Site Summary) zdroj. Vo veľkej miere sa jedná o webové stránky, kde dochádza k neustálej aktualizácii informácií (napríklad spravodajské portály). Aby sme si zhrnuli podcasty, jedná sa o zdieľanie zvukového obsahu, ktorý sa ľahko nahrá na internet. Vďaka tomu existuje široká škála zdrojov poskytujúcich prístup k podcastom. Význam je, že používateľ nie je obmedzovaný pri počúvaní časom vysielania, môže sa k nahrávke vrátiť a dopočúvať si ju. Online podcasty sú ideálne pri počúvaní počas varenia, pri behu, počas relaxovanie v posteli, či iných aktivitách. Pre inšpiráciu na konkrétne podcasty si prečítajte text nižšie.[Image] Top podcasty, ktoré sa oplatí počúvať a najlepšie spravodajské podcastyZaregistrovali ste Aktuality podcasty zdieľané na stránke aktuality.sk? Jedná sa o zvukové nahrávky najnovších správ zo Slovenska a zaujímavé rozhovory, ktoré si môžete pustiť priamo pri článku na webových stránkach. Medzi najlepšie podcasty sa tiež radia podcasty Denníka N, čo je známy spravodajsko-publistický portál s najaktuálnejšími informáciami z okolitého diania. Jednotlivé epizódy sú dostupné k vypočutiu v aplikáciách Spotify, Apple Podcasts, Google Podcasts či Podbean. Avšak, ak radšej dávate prednosť rozhovorom, potom sa nezabudnite pozrieť na rozhovory ZKH, čo sú diskusné relácie Zuzany Kovačič Hanzelovej o aktuálnych politických a spoločenských témach. Tieto diskusie spoločne s "dobré ráno podcast", nájdete na stránkach SME.sk. Edukačné podcastyOkrem informačného - spravodajského charakteru mávajú podcasty často aj edukačné zameranie. Jedným z príkladov môže byť typický ženský podcast: jauuu, PS: to bolelo, ktorý sa zameriava na problematiku vzťahov, riešenie kríz a bolesti srdca. Iným príkladom môže byť Vedátorský podcast, ktorý rieši otázky vzniku života na iných planétach, funkciu sopiek a podobne. Podcasty na odreagovanieDávate radšej prednosť oddychu a zábave a nemáte čas počúvať príliš veľa informácií? Potom si vyhľadajte Startitup podcast, zahŕňajúci vtipné diskusie na najrôznejšie témy. Medzi zaujímavé podcasty odporúčam tiež Fitshaker podcast, ktorý vám uľahčí zdravší životný životný štýl a poskytuje rady, ako sa lepšie stravovať.[Image] Naučte sa tvoriť podcastyPred tvorbou podcastu je dôležité si uvedomiť, že bez odhodlania, motivácie a zápalu to nepôjde. Energia tvorcu je pre počúvanie dôležitá. 1. Pred samotným štartom projektu je nutné si určiť CIEĽ, TÉMU, NÁZOV a FORMÁT. Zamerať sa na to, čím chcem publikum osloviť, či téma bude zaujímavé. Akým spôsobom bude tvorba zameraná. Vybrať stručný, výstižný a zaujímavý názov. 2. Druhým podstatným bodom je vybavenie, bez ktorého by natáčanie podcastu nešlo. Čím kvalitnejšie vybavenie a vhodný priestor, tým lepší výsledok pre poslucháčov. Šum, ozveny a zlý zvuk publikum odradí. Dôležité je tiež vedieť pracovať v programoch so zvukom. Ak nemáte prístup k vybaveniu, je možné si prenajať štúdio. 3. Ak už máte prvé dva body vyriešené, zamerajte sa na program, v ktorom budete zvuk spracovávať. Online zadarmo dostupný program je Audacity, však kvalitnejší je platený program Adobe Audition. Tiež sa zamerajte na to, ako epizódy budú dlhé, či v pár minútach alebo v hodinách. Zamerajte sa na význam podcastu a rozsiahlosť informácií. Keďže na poslucháčov nerobí dojem len zvuk, ale aj logo podcastu, ktorý si vyhľadajú. Je vhodné vyriešiť grafický dizajn. 4. Aby vaše podcasty boli online, budete potrebovať nástroj pre zdieľanie, k čomu sa používa napríklad podcast hosting (Google Podcasts, Apple Podcasts, Spotify, Audible,...), ten vygeneruje RSS, ktoré napomáha na zdieľanie v jednotlivých aplikáciách. Zaujímavou treťou stranou na publikovanie podcastu je anchor.fm od Spotify, čo môže byť dobrá voľba pre začínajúcich podcasterov. Jednou z možností je tiež vlastná WordPress webstránka, v ktorej sa použije podcast plugin a následne sa tak podcast rozdistribuuje na všetky hudobné streamy. Žiadna tvorba nie je z počiatku ľahká a je potrebné sa s ňou popasovať. Ak by ste si neboli pri tvorbe podcastov istí a radšej sa ešte niečo naučili, pozrite sa na online kurz o tvorbe podcastov na našej stránke, ktorý vám informácie nielen rozšíri, ale aj posunie váš výstup o level vyššie.

Pokiaľ ide o dizajnovú stránku digitálnych produktov, často sa stretávame s výrazmi „Požívateľská skúsenosť (UX)“ a „Používateľské rozhranie (UI)“. Aj keď sú oba pojmy dosť známe, tak nie je výnimkou, že ľudia v dizajne digitálnych produktov (aj mimo neho) používajú tieto pojmy ako synonymá, prípadne ich uvádzajú nesprávne. V tomto článku sa na to trošku pozrieme. UI: Ako to vyzeráPri dizajnovaní používateľského rozhrania (User Interface) sa venujeme tomu, ako budú vyzerať napríklad jednotlivé screeny. Bavíme sa tu teda najmä o ich grafike, o kreatíve. Keď si to zjednodušíme, tak UI rieši to, čo vidíme našim okom. Sú to použité obrázky, farby, aplikované animácie prechodov či efektov a takto by sme mohli pokračovať.   Dobre spracované UI by malo spĺňať niekoľko všeobecných zásad:  • Musí to byť jasné. Všetky prvky UI sú niečo ako vizuálne metafory. Musia byť pre nich okamžite zrozumiteľné. Ak musí používateľ uvažovať nad tým, čo daný element robí, niekde je chyba.  • Musí to byť známe. UI by malo umožniť používateľom využiť ich predchádzajúce skúsenosti z iných interakcií, ktoré s daným produktom mali a tak im budú aj tie ostatné funkcie minimálne povedomé.  • Musí to byť konzistentné. Keď je UI spracované konzistentne naprieč všetkými produktami či ich stránkami, tak si používateľ začne rýchlo všímať vzorce používania a osvojí si ich. • Musí to byť efektívne. Dobré UI umožňuje používateľom dosiahnuť pri minimálnom vstupe požadovaný výstup. Tu radíme napríklad aj skratky pre skúsených používateľov, vďaka ktorým bude ich interakcia produktívnejšia. Jednou takou je aj Ctrl+C/V. UI je teda priestor, v ktorom sa dejú všetky interakcie medzi človekom a strojom. Vďaka nemu môžeš efektívne ovládať zariadenia na plnenie potrebných úloh. Vlastne aj teraz pri čítaní tohto článku vnímaš UI spracovanie nášho webu.[Image] UX: Ako to fungujeKeď sa bavíme o používateľskej skúsenosti (User Experience), tak máme na mysli celú logiku toho, ako to funguje na pozadí. Povedzme, že robíme mobilnú aplikáciu. UX sa postará o to, aby sa v nej jej používateľ vedel intuitívne orientovať a práca s ňou mu nespôsobovala bolesti hlavy. Všetky kroky musia mať svoju logiku. Objaví sa najprv obrazovka s registráciou a až potom ťa apka pustí dnu, alebo si ju môžeš hneď vyskúšať a pokyn na registráciu sa objaví až potom? Obe varianty poskytnú inú používateľskú skúsenosť bez ohľadu na to, aký animačný prechod (UI) sa pri ťukaní zobrazuje alebo akým fontom sú prezentované texty.  Pri práci na UX by si mal venovať veľa času testovaniu použiteľnosti daného riešenie, nezaškodí a ani používateľský prieskum. Až potom má zmysel začať priebežne implementovať jednotlivé aspekty UI, ktorými sú dizajn layoutu, vizuálne spracovanie či branding. Obe profesie riešia niečo iné, no musia fungovať v tandeme. Neexistuje žiadna jasne stanovená čiara, kedy končí práca na UX a ideme riešiť UI. “UX zahŕňa všetky aspekty interakcie koncového používateľa so spoločnosťou, jej službami a produktmi.” Už tie samotné skratky UX a UI implikujú, že sú tieto dve disciplíny prepojené aj keď je ich podstatou niečo iné. Niečo, čo vyzerá skvele, ale ťažko sa používa, je príkladom skvelého UI a zlého UX. Na druhej strane zasa niečo super použiteľné, čo vyzerá hrozne, je príkladom skvelého UX a zlého UI. “  Pekne to sumarizuje tento obrázok.[Image] Prečo sú UX a UI často ponúkané ako jedna pozícia?Už sme si povedali, že UX a UI sú dve samostatné oblasti, takže by ťa teraz mohlo zaujímať: prečo je toľko pracovných ponúk, ktoré hľadajú dizajnérov UX / UI v jednom?  Pravdou je, že z širšieho uhla pohľadu sú UX a UI stále relatívne novými oblasťami a ako už bolo spomenuté, majú tendenciu byť špecifické pre technologický priemysel. Mimo sveta dizajnu a technológií im mnohí až tak nerozumejú, aj keď sú pre biznis veľmi dôležité.  Nie je to však vždy len o nepochopení ľudí z inej brandže. Mnoho spoločností cielene hľadá všestranných dizajnérov, ktorí dokážu zastať UX aj UI, alebo ktorí majú okrem svojich hlavných skillov aspoň dostatočnú úroveň poznania UX alebo UI princípov.  Či už teda  hľadáš pozíciu iba pre UI, výlučne pre UX alebo kombináciu oboch, je dôležité pozrieť sa na pracovnú pozíciu s nadhľadom a venovať osobitnú pozornosť uvedeným schopnostiam, úlohám a zodpovednostiam. Treba rýchlo zistiť, či je pracovná ponuka skutočne zameraná na jedno alebo druhé, alebo je cielene formulovaná na oba. V každom prípade si to ale vyžiada iný skillset.  Stále si nevieš vybrať to správne pre seba? Skús to s týmto obrázkom:[Image]Takže ešte raz na záver, UI - dizajn používateľského rozhrania nie je to isté ako UX - dizajn používateľskej skúsenosti.

Naceňovanie svojej práce je veľmi háklivá téma? Otázky typu: Pýtam si dosť? Neprestrelil som to? Ak predávaš tovar alebo nejakú jasne špecifikovanú službu, väčšinou to až také náročné nie je. Všetko jednoducho má svoju cenovku. Kreatívci však do tejto kategórie spadajú len málokedy. Existuje viacero prístupov k tomu, ak stanoviť cenu svojich kreatívnych služieb. A keď sa k tejto (často nepríjemnej) súčasti podnikania nepostavíš zodpovedne, tak ťa to postupne vysaje. Nikto ti nedá jednoduchý checklist cien, tu treba čítať medzi riadkami a do rovnice započítať aj také veci, ktoré tých menej skúsených možno ani nenapadnú. Povedzme si teda zopár veci, ktoré pri naceňovaní kreatívnej práce treba brať do úvahy. [Image] Opatrne s naceňovaním podľa odpracovaných hodínZačínajúci kreatívci často nevedia správne odhadnúť čas, ktorý im daný projekt pravdepodobne zaberie. Také niečo chce čas a pár krát sa popáliť, keď klientovy povieš 10 hodín, no odsedíš na tom dvakrát toľko.  Hodinovka má zmysel vtedy, ako už zo začiatku spolupráce nie je jasný rozsah projektu. V takom prípade vieš, že dostaneš zaplatené za to, čo si pri projekte presedel. V ostatných prípadoch ale treba počítať s nevýhodami hodinovky:  • Ak to urobíš rýchlejšie, dostaneš zaplatené menej. Len sa nad tým zamysli, aké je to nelogické. V podstate si „trestaný“ za to, že si efektívny.  • Pri hodinovke si platený za čas. Tvoja expertíza a kreativita v podstate idú bokom.  • Často tu môže trpieť kvalita práce, pretože sa príliš sústredíš na čas a na to, aby si neprešvihol dohodnutý rozsah.  • A ak ti to zaberie viac hodín, si to práve ty kto musí dokazovať ich oprávnenosť.  Ukážme si to na príklade dizajnu loga. Ak prídeš so skvelým dizajnom za 15 minút, tak by podľa tejto logiky malo stáť menej? Určite nie. A naopak, ak na tom budeš pracovať dva týždne, malo by stáť viac? Rovnako nie.  Hodinovka ťa teda väčšinou potrestá za to, že pracuješ rýchlejšie, a namiesto odborných znalostí podporuje zmýšľanie klienta, že „čas sú peniaze“.  Pri jednom veľkom projekte sa svetoznámeho dizajnera log Paula Randa opýtali, kedy bude logo hotové. Jeho odpoveď bola jasná: Možno týždeň, možno rok. Až keď to bude ono, vtedy je to hotové.  A to si za svoju prácu účtuje aj 6 núl.  Stanovuje cenu podľa klienta, nie podľa zadania Pri hodnote kreatívnej práce naozaj záleží aj na veľkosti klienta, pre ktorého to robíš. Keď si Phil Knight, zakladateľ Nike, dal urobiť logo, zaplatil zaňho len pár desiatok dolárov. Ak by si to isté logo dali robiť dnes, stálo by to milióny. A prečo? Lebo v stávke je toho omnoho viac.  Samotný proces tvorby loga by nebol náročnejší. Ale spoločnosť Nike v začiatkoch a dnes nie sú rovnaký klient. Ak by dizajnér urobil chybu pri začínajúcom podniku, ktorý ešte veľa ľudí nepozná, tak sa to jednoducho opraví a hotovo. Ak to ale Nike vytlačí na milióny tričiek, topánok, krabíc, tak nesie dizajnér veľkú zodpovednosť za to, že je práca urobená dobre.  Vo výslednej cene teda treba zohľadniť aj to, pre koho danú kreatívu robíš.  Tento prístup podrobnejšie opisuje aj dizajnér Chris Do vo svojej porednáške, ktorú ti určite odporúčam vidieť.